Rasmussen: EÚ schválila finančnú ponuku kandidátom
Kodaň 12. decembra (TASR) - Lídri členských štátov EÚ schválili na
summite v Kodani finančné balíčky pre kandidátske krajiny, ktoré
navrhlo dánske predsedníctvo. Oznámil to dnes po polnoci na tlačovej
konferencii dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen.
"Tieto balíčky budú teraz základom pre záverečné rokovania
s kandidátmi," vyhlásil úradujúci predseda Európskej rady.
Dnes ráno ešte pred začiatkom druhého dňa summitu sa Rasmussen
stretne s poľským premiérom Leszkom Millerom a nevylučuje ani
schôdzky s ďalšími lídrami kandidátskych krajín. "Pokúsim sa
dosiahnuť uzavretie rokovaní skoro ráno," dodal dánsky premiér.
Podľa finančnej ponuky, ktorú dnes lídri schválili, dostanú
kandidátske krajiny za prvé tri roky členstva (2004-06) spoločne 40,5
miliardy eúr. Slovensko by malo na základe tohto balíka dostať
z rozpočtu únie o 815 miliónov eúr viac, ako doň zaplatí.
Balíčky vypracovalo Dánsko už pred troma týždňami. Hneď na
začiatku narazilo na odpor členských i kandidátskych krajín. Členom
EÚ sa zdali príliš štedré, pretože prekročili sumu dohodnutú na
októbrovom summite v Bruseli (38,5 miliardy eúr).
Kandidátom sa nepáčili, pretože sú dve miliardy pod limitom pre
rozšírenie, ktorý si EÚ stanovila v roku 1999 v Berlíne. Viaceré
kandidátske krajiny majú voči ponuke stále výhrady a dnes sa pokúsia
dosiahnuť jej vylepšenie napriek tomu, že členské štáty ju označili
za limit, ktorý už nemožno prekročiť.
Pozorovatelia však očakávajú, že EÚ nakoniec kandidátom isté
peniaze pridá. Optimisti hovoria o jednej miliarde eúr, pesimisti len
o 150 miliónoch.
Libération: Sen o Európe poznačili sklamania a poníženia
Paríž 13. decembra (TASR) Pre krajiny bývalého komunistického režimu
znamená vstup do Európskej únie výsledok 10-ročnej transformácie,
ktorá bola často bolestná a nevďačná. Úsilie o vstup do EÚ sa nieslo
s vidinou jedného cieľa návratu do demokratického a civilizovaného
sveta, uvádza v dnešnom čísle denník Libération.
Obdobie, ktoré sa začalo pádom Berlínskeho múru v roku 1989, sa
uzatvára. Bývalé ľudové demokracie obracajú stranu svojej totalitnej
minulosti, aby sa chytili veľkého európskeho projektu.
Krajiny strednej a východnej Európy pomerne dobre, mierovo
zvládli prechodné obdobie. Sociálne a politické náklady, naopak, sú
ťažké. Len málo vlád v krajinách strednej a východnej Európy boli
v ďalších voľbách znovu zvolené. S nezamestnanosťou, ktorá sa blíži
k 20 percentám na Slovensku alebo v Poľsku, sa sociálne nálady
dostali na najnižší bod, liberalizácia ekonomiky, z ktorej ani
zďaleka nemali všetci úžitok, drasticky prehĺbila nerovnosti a dala
vznik triedy novozbohatlíkov, konštatuje Libération.
Nie je malým paradoxom, že ľavicové vlády - kabinet v Maďarsku
a Poľsku vzišli z bývalých komunistických strán a transformovali sa
na sociálne demokracie - vedú svoje štáty do EÚ.
Sen o Európe, ktorý bývalý poľský minister zahraničných vecí
Bronislaw Geremek nazval najkrajším snom 20. storočia a po roku 1989
sa pre bývalé ľudovodemokratické krajiny stal náplňou, neostal
nedotknutý: poznačili ho sklamania a poníženia. Roky úporných
rokovaní pred vstupom do únie ukázali, že hoci sa západná Európa
s dojatím pozerala na obrázky pádu Berlínskeho múru, nebránilo jej
to, aby si egoisticky bránila svoje záujmy pred oveľa chudobnejšími
krajinami strednej a východnej Európy, konštatuje Libération.
Pôvodne sa návrat do Európy chápal vo východnej časti
európskeho kontinentu ako akt historickej spravodlivosti, a to po
polstoročí zrád západných krajín, ktoré uvrhli stredo
a východoeurópske štáty najskôr do rúk Hitlera a po druhej svetovej
vojne aj do rúk Stalina. Lenže predvstupové rokovania sa v podstate
zmenili na dlhý zoznam noriem a zákonov, ktoré mali uchádzači prijať
v rámci známeho acquis communautaire, uviedol Libération.
V sídle Svetovej banky vystavujú rómske deti zo Slovenska
Washington 13. decembra (TASR) - V Prezidentskej galérii Svetovej
banky vo Washingtone vystavujú až do konca decembra výber z tvorby
rómskych detí zo Slovenska v rámci iniciatívy Roma Pals Art, ktorá
spojila slovenské rómske deti s ich rovesníkmi v americkom
Wilmingtone.
Obrázky, plné pestrých farieb, odrážajú život Rómov na
Slovensku, ich vášne, povery i strasti. Diela malých rómskych
maliarov už získali ceny na výstavách v Indii, Japonsku, Nórsku,
Fínsku, Švédsku, Čechách, Maďarsku, Bulharsku, Slovinsku, Juhoslávii
a Kanade.
"V každom obrázku sa skrýva príbeh dieťaťa," povedal slovenský
veľvyslanec v USA Martin Bútora na vernisáži výstavy. "A hoci bývajú
v malých osadách v neľudských podmienkach, tieto deti dokážu vytvoriť
umelecké diela. Diela, ktoré dokážu rozprávať. Tieto obrázky, ktoré
vytvorila detská fantázia, vyjadrujú nádej detí na lepšiu budúcnosť,"
dodal.
Tvorivosť rómskych detí ocenil aj Shigeo Katsu, výkonný
viceprezident a riaditeľ projektov pre Európu a strednú Áziu, ktorý
na vernisáži vyhlásil, že "odhodlanie malých umelcov by malo všetkých
inšpirovať v snahe pomôcť Rómom ako aj iným ľuďom, ktorí sa zo
všetkých síl snažia vymaniť z bludného kruhu biedy".
Maľby a mozaiky, vyrobené z vaječných škrupín, sú dokladom
obdobia, keď v osadách nebolo dosť peňazí na farby.
Väčšinu vystavených diel vytvorili deti zo základnej školy
v Jarovniciach, ktoré pred štyrmi rokmi zasiahla ničivá povodeň.
Práve tu sa rozvíjaniu umeleckého talentu u rómskych detí venuje už
16 rokov Ján Sajko, ktorý sa svojich žiakov zoznamuje s rómskymi
tradíciami, folklórom a históriou a vzbudzuje v nich pocit hrdosti na
vlastnú identitu.
Chorvátsko má po dnešku nový zákon o národnostných menšinách
Záhreb 13. decembra (TASR) - Nový zákon o národnostných menšinách
schválil dnes v Záhrebe chorvátsky parlament.
Za ústavný zákon vyžadujúci minimálne dvojtretinovú väčšinu
hlasovalo 115 poslancov 151-členného zákonodarného zboru.
Legislatívna norma ponecháva minoritám právo zvoliť si
z vlastnej kandidátky poslancov národného parlamentu, a to v prípade
Čechov a Slovákov jedného spoločného, ďalej jedného v zastúpení
Maďarov, jedného v zastúpení Talianov a ďalšieho, ktorý bude
spoločným predstaviteľom Nemcov, Rakúšanov, Rusínov, Ukrajincov
a Židov v krajine. Srbské spoločenstvo v Chorvátsku môže mať v Sabore
jedného až troch zástupcov.
Paragraf, ktorý by zabezpečoval na princípe tzv. pozitívnej
diskriminácie príslušníkom menšín právo na dvojnásobný hlas, v novom
zákone nefiguruje, pretože poslanci predmetný návrh neschválili.
Schválený zákon je však podľa zainteresovaných lepší ako
predchádzajúca legislatívna norma, dokonca vraj patrí medzi najlepšie
na kontinente.
Do konca roka by mohla byť poverená osoba zodpovedná za gabčíkovské rokovania
Budapešť 13. decembra (TASR) - Maďarská vláda sa v súčasnosti zaoberá
otázkou Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Kabinet musí
poveriť osobu, ktorá bude rokovať so Slovenskom vo veci Dunaja.
Povedal to dnes po rokovaní maďarskej vlády minister bez kresla
poverený vedením Úradu vlády MR Elemér Kiss.
V reakcii na otázku TASR minister ďalej povedal, že kým nie je
určená osoba, úloha a zodpovednosť vo veci Dunaja je zatiaľ v rukách
vlády. Kiss vyjadril nádej, že do konca roka vláda v tejto veci
rozhodne.
Na margo odpovede slovenskej strany k úprave krajanského zákona
povedal, že nemá informáciu o tom, že by na dnes avizovaný list
z Bratislavy už bol na maďarskom ministerstve zahraničných vecí.
Slovensko vybojovalo od EÚ dodatočných 23 miliónov eúr
Kodaň 13. decembra (TASR) - Slovensko uzavrelo v Kodani prístupové
rokovania s Európskou úniou, pričom sa mu podarilo vylepšiť finančnú
ponuku o necelých 23 miliónov eúr vo forme rozpočtových kompenzácií.
Slovenská delegácia odmietla oficiálne potvrdiť, že rokovania
uzavrela, hoci celkovú dohodu už oznámilo dánske predsedníctvo a celý
rad premiérov členských i kandidátskych krajín. Slovenský premiér
Mikuláš Dzurinda tak však chce urobiť až po spoločnom stretnutí 15
členských štátov a 10 krajín, ktoré uzavreli rokovania. Toto
stretnutie sa koná teraz.
Podľa dostupných informácií sa Slovensku podarilo získať len
dodatočných 22,7 milióna eúr, zatiaľ čo iné krajiny získali napríklad
aj možnosť presunúť peniaze zo štrukturálnych fondov na kompenzácie,
ktoré sú oveľa ľahšie využiteľné.
Česká republika získala napríklad 87 miliónov eúr na
kompenzácie, 100 miliónov eúr budú môcť presunúť zo štrukturálnych
fondov.
Poľsko podľa premiéra Leszka Millera získalo do rozpočtu na
roky 2004-06 asi 1,5 miliardy eúr, veľká časť z týchto peňazí je však
súčasťou pôvodného balíčka a bude presunutá zo štrukturálnych fondov.
Poľsko tiež dostane 108 miliónov eúr na posilnenie východnej hranice.
Lotyšsko získalo dodatočné kompenzácie 6,8 milióna eúr,
podrobnosti o ďalších krajinách nie sú zatiaľ známe.
Rokovania dnes s EÚ uzavrelo desať krajín: Slovensko, Česko,
Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta
a Cyprus.
Dohoda EÚ s kandidátmi otvorila cestu historickému rozšíreniu
Kodaň 13. decembra (TASR) - Slovensko a ďalších deväť kandidátskych
krajín uzavreli dnes na summite v Kodani prístupové rokovania s EÚ.
Urobili tak rozhodujúci krok k historickému rozšíreniu únie z 15 na
25 krajín.
SR, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko,
Litva, Lotyšsko, Malta a Cyprus podpíšu prístupové zmluvy s EÚ 16.
apríla 2003 a členmi únie sa stanú 1. mája 2004.
Do posledných chvíľ prebiehal v Kodani boj o peniaze.
Kandidátom sa podarilo získať isté vylepšenia finančnej ponuky vo
výške 40,4 miliardy, ktorú EÚ schválila vo štvrtok v noci.
Slovensko vybojovalo dodatočných 23 miliónov zo sumy 300
miliónov eúr, ktorá sa rozdelila medzi deväť kandidátov. Slovenská
delegácia zatiaľ oficiálne nič nepotvrdila a dohodu má oznámiť vo
večerných hodinách premiér Mikuláš Dzurinda.
Poľsko získalo možnosť presunúť vyše jednu miliardu eúr zo
štrukturálnych fondov na okamžité použitie vo forme kompenzácií, ako
aj 108 miliónov eúr na posilnenie východnej hranice. Česi získali
dodatočné kompenzácie 87 miliónov eúr a presun 100 miliónov zo
štrukturálnych fondov. Podrobnosti o dohodách ostatných krajín nie sú
zatiaľ známe.
Dohodu EÚ s kandidátmi okamžite privítali lídri EÚ. "Prijatie
desiatich krajín ukončí rozdelenie Európy. Prvýkrát v histórii sa
Európa stane jednotnou, pretože jednota je slobodnou vôľou jej
obyvateľov," vyhlásil predseda Európskej komisie Romano Prodi.
Poľský premiér Leszek Miller označil dnešnú dohodu za "veľký
úspech" pre svoju krajinu. "Naša rokovacia taktika sa ukázala ako
správna," povedal a dnešný piatok trinásteho označil za "šťastný deň"
pre Poľsko.
Budúce nové krajiny podpíšu v apríli 2003 prístupovú zmluvu
s EÚ, potom sa začne jej ratifikácia a k 1. máju 2004 by sa desať
krajín malo stať riadnymi členmi únie.
Rasmussen: Dnešok je skutočne historickým momentom
Kodaň 13. decembra (TASR) - Európska únia dnes v Kodani slávnostne
ukončila prístupové rokovania s desiatimi kandidátskymi krajinami
vrátane Slovenska, ktoré sa jej členmi stanú v roku 2004.
Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen, ktorý historickému
summitu predsedal, označil dnešný deň za "skutočne historický
moment". "Desaťročia rozdelenia nášho kontinentu sú nenávratne za
nami," vyhlásil na záverečnej tlačovej konferencii.
"Od mája 2004 sa Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko,
Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Cyprus a Malta pripoja k EÚ
a budú s nami zdieľať spoločnú budúcnosť," uviedol Rasmussen
s presvedčením, že všetky krajiny vstupujú dobre pripravené.
"Som presvedčený, že rozšírenie o desať krajín posilní našu
úniu," uzavrel dánsky premiér.
Za "výnimočnú chvíľu" označil dnešnú dohodu britský premiér
Tony Blair. Podľa nemeckého kancelára Gerharda Schrödera ide o "veľký
deň pre Nemecko a Európu". Francúzsky prezident Jacques Chirac zasa
neskrýval "skutočné emócie".
Desať krajín, ktoré dnes ukončili rokovania s EÚ, podpíšu
v apríli 2003 prístupovú zmluvu. Po jej ratifikácii vstúpia do únie
k 1. máju 2004.
Slovensko za prvé tri roky v únii získa 838 miliónov eúr
Kodaň 14. decembra (TASR) - Slovensko v Kodani uzatvorilo v piatok
prístupové rokovania s Európskou úniou, ktoré definitívne stanovili
podmienky jeho členstva v tomto zoskupení. Podľa konečnej dohody
získa SR za prvé tri roky v únii z jej rozpočtu o 837,7 milióna eúr
viac ako doň zaplatí.
Na obyvateľa tak členstvo v EÚ prinesie Slovensku v rokoch
2004-06 približne 155 eúr, čo je viac ako v prípade Českej republiky,
Maďarska či Slovinska, ale menej ako u pobaltských štátov. Slovenský
premiér Mikuláš Dzurinda považuje podmienky, ktoré sa Slovensku
podarilo vyjednať, za "vynikajúce".
V každom prípade došlo v Kodani oproti predchádzajúcej ponuke
k zlepšeniu o 22,7 milióna eúr vo forme dodatočných rozpočtových
kompenzácií.
Vylepšiť sa tiež podarilo spôsob dopĺňania priamych
poľnohospodárskych platieb z vlastných zdrojov na 55, 60 a 65 percent
úrovne EÚ (pôvodne 45, 50 a 55). Priame platby však začne únia
vyplácať slovenským farmárom v pôvodne navrhovanej výške 25 percent
v roku 2004 a postupne ich bude zvyšovať počas desaťročného
prechodného obdobia.
Okrem rozpočtových záležitostí stanovuje konečná dohoda
Slovensku výrobné kvóty pri mlieku 1,04 milióna ton, pre izoglukózu
42.547 ton, pre kravy na mäso 28.080 kusov, pre ovce a kozy 305.756
kusov. Hoci ide o hodnoty nižšie, ako boli východiskové požiadavky
SR, podľa vyjednávačov sú pre SR prijateľné.
Slovensko tiež dostane na roky 2004-06 dodatočných 90 miliónov
eúr na rozvoj vidieka, ktoré EÚ pôvodne vôbec neponúkala. Na
budovanie východnej hranice podľa požiadaviek Schengenu má získať
Slovensko 47,8 milióna eúr.
Únia počas rokovaní pred summitom navýšila aj pomoc pre
odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne v Jaslovských
Bohuniciach. Oproti pôvodne ponúkaným 60 miliónom dostane SR 90
miliónov eúr. V prílohe k prístupovej zmluve tiež EÚ uzná, že
odstavenie blokov V1 v Bohuniciach bude pokračovať aj po roku 2006
a že bude pre SR výraznou finančnou záťažou, čo únia "vezme do úvahy"
pri rozhodovaní o ďalšej pomoci po roku 2006.
Keďže v posledných týždňoch sa pozornosť sústredila najmä na
záverečné rokovania o finančných podmienkach členstva v EÚ, trochu sa
zabudlo na to, že prístupové rokovania trvajú už od februára 2000
a že počas nich získalo Slovensko viacero výnimiek a prechodných
období, počas ktorých nebude musieť hneď po vstupe uplatňovať prísnu
európsku legislatívu.
Pre ľudí sú zrejme najdôležitejšie výnimky v oblasti daní.
Slovensko bude môcť až do roku 2009 uplatňovať zníženú spotrebnú daň
na cigarety, čo zabráni prudkému jednorazovému nárastu ich ceny,
ktorá sa bude zvyšovať len postupne. Päť rokov bude mať Slovensko
nárok na nižšiu DPH v oblasti tepelnej energie, rok pri elektrine
a plyne. Trvalú výnimku dostalo Slovensko na spotrebnú daň pre malé
pálenice.
Najviac prechodných období získalo Slovensko v kapitole životné
prostredie, ktorá je veľmi náročná na investície. Ústupky EÚ sa
týkajú čistiarní odpadových vôd, spaľovania nebezpečného odpadu,
zaobchádzania s obalmi, ochrany vôd pred poľnohospodárskym
znečistením a ďalších oblastí.
Viaceré výnimky získalo Slovensko aj pri predaji pôdy
cudzincom, pri slobodnom poskytovaní služieb, v oblasti energetiky
pri povinných zásobách ropy a vo fytosanitárnej a veterinárnej časti
poľnohospodárstva.
Na druhej strane si isté prechodné obdobia vymohla Európska
únia. Najdôležitejšia je možnosť až sedemročnej ochrany trhu práce
v členských štátoch EÚ pred pracovníkmi z nových štátov. Využiť ju
však plánujú len Nemecko a Rakúsko. Päť krajín (Švédsko, Dánsko,
Írsko, Holandsko a Británia) chcú naopak otvoriť svoj trh práce hneď.
V doprave Slovensko pristúpilo na obmedzenie tzv. kabotáže
(prepravy vo vnútri jednej členskej krajiny). Najmenej dva roky tak
slovenskí dopravcovia nebudú môcť prepravovať tovar napríklad medzi
Viedňou a letiskom vo Schwechate.
Prístupové rokovania Slovenska s EÚ od začiatku viedol hlavný
vyjednávač, v minulosti štátny tajomník ministerstva zahraničia
a dnes predseda zahraničného výboru Národnej rady SR Ján Figeľ. "Po
34 mesiacoch, v piatok trinásteho a na Luciu sa zdalo, že je čas
skončiť," konštatoval vyčerpaný ale spokojný Figeľ.
Presné podmienky členstva so všetkými prechodnými obdobiami
a výnimkami bude obsahovať prístupová zmluva s EÚ, ktorú nové členské
krajiny podpíšu 16. apríla 2003 v Aténach.
Madarské denníky analyzujú postoj SR k úprave krajanského zákona
(monitor)
Budapešť 14. decembra (TASR) - Slovensko sa nepustí do diskusie
o deväťstranovej maďarskej analýze ku krajanskému zákonu, ktorú
takmer pred dvoma týždňami poslalo budapeštianske ministerstvo
zahraničných vecí.
Bratislava sa naďalej domnieva, že aj upravená verzia zákona
obsahuje exteritoriálnu pôsobnosť, a sú v nej stále prvky
diskriminácie, píše dnešné vydane maďarského denníka Népszabadság.
Denník sa pri zverejnení obsahu včera zaslanej odpovede
štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí SR Ivana Korčoka
svojmu maďarskému partnerovi Andrásovi Bársonyovi odvoláva na
spoľahlivé zdroje.
Pred 12 dňami maďarskí experti položkovite vyvracali na základe
odporúčaní benátskej komisie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy
výhrady Bratislavy sformulované do 15 bodov, ktoré slovenský premiér
Mikuláš Dzurinda odovzdal v Budapešti šéfovi maďarského kabinetu
Péterovi Medgyessymu.
Podľa informácií denníka Népszabadság krátka odpoveď
slovenského diplomata konštatuje, že maďarská právna norma bude
v súlade s európskym právnym poriadkom a odporúčaním benátskej
komisie, ak upravená norma jednoznačne deklaruje, že podpory a zľavy
je možné uplatniť iba na území Maďarska.
Tým by podľa Korčoka boli posilnené väzby maďarských krajanov
k ich materskej krajine, píše Népszabadság a dodáva, že v liste je
zopakovaný len známy návrh, aby podpora vzdelávania a kultúrna
podpora Maďarov žijúcich na Slovensku bola riešená v rámci platnej
dvojstrannej základnej medzištátnej zmluvy.
Denník Magyar Nemzet v tejto súvislosti pripomína, že medzi
slovenskými politickými stranami je úplná zhoda v tom, že s Maďarskom
chcú rokovať v súvislosti s podporou maďarských krajanov iba na
základe základnej medzištátnej zmluvy.
Podľa denníka slovenský prezident Rudolf Schuster upozorňuje
vládu na pružnejšie posúdenie tejto otázky, pričom sa hlava štátu
odvoláva na bruselské zdroje. Hovorca rezortu diplomacie Boris Gandel
však povedal, že takáto žiadosť alebo upozornenie diplomatickou
cestou neprišlo na Slovensko.
Népszabadság: Bruselská kritika krajanského zákona (monitor)
Budapešť 14. decembra (TASR) - Komisár pre rozšírenie Európskej únie
Günter Verheugen má výhrady aj voči upravenému návrhu verzie
krajanského zákona.
EÚ súčasnú podobu balíka úpravy právnej normy ešte nepovažuje
za zosúladenú s odporúčaniami benátskej komisie Parlamentného
zhromaždenia Rady Európy, ani s právnym poriadkom únie, konštatuje na
titulnej strane dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság.
Podľa informácií denníka Verheugen informoval o svojom
stanovisku Budapešť, zároveň aj Bukurešť a Bratislavu. Komisár dal
preveriť návrh úpravy začiatkom decembra na žiadosť maďarskej strany
právnym aparátom únie.
Výsledok previerky je podľa bruselských zdrojov zdrvujúci pre
Maďarsko, lebo krajanský zákon, ktorý vláda expremiéra Viktora Orbána
"pretlačila", nie je podľa expertov únie eurokomformná ani
v upravenej podobe.
Pozorovatelia únie sa domnievajú, že postoj EÚ môže byť
vysvetlením toho, že šéf maďarskej diplomacie László Kovács bol
v Bukurešti nútený znovu rokovať o základných princípoch krajanského
zákona.
Verheugenov list môže vysvetľovať náhle pritvrdenie Bratislavy
aj Bukurešti, ako aj skutočnosť, že maďarská vláda napriek skoršiemu
sľubu doteraz nepredložila balík úprav parlamentu.
Európska komisia priznáva, že v posledných mesiacoch došlo
k určitým pokrokom v prospech priblíženiu krajanského zákona
k európskym normám, zároveň pripomína, že pôvodná verzia zákona je
tak ďaleko od očakávaní únie, že jeho usporiadanie spôsobí ešte vážny
hlavolam medzinárodným právnikom dotknutých krajín, uzatvára
Népszabadság.
Die Presse predstavuje čitateľom metropolu Slovenska
Viedeň 14. decembra (TASR) - Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislavu predstavuje dnes v seriáli Metropoly v novej Európe
mienkotvorný rakúsky denník Die Presse.
Popri vizitke so základnými údajmi o rozlohe, počte obyvateľov,
územnosprávnom členení a národnostnom zložení obyvateľstva prináša
v štyroch materiáloch, vrátane exkluzívneho rozhovoru s novozvoleným
primátorom Andrejom Ďurkovským, plastický obraz dynamicky sa
meniaceho a rozvíjajúceho sa mesta.
Bratislavu, ktorú charakterizuje podľa celostránkovej
prezentácie takmer plná zamestnanosť, ale aj značná zadlženosť,
označuje už titulok hlavného materiálu za srdce, ktoré určuje tep
krajiny.
Práve vysokú zadlženosť mesta označuje primátor Andrej
Ďurkovský za najvážnejší problém mesta a dodáva, že sa rýchlo musí
nájsť cesta na reštrukturalizáciu dlhov, pretože už v auguste 2003
vyprší splatnosť hlavnej časti dlhov. "Veriteľské banky sú veľmi
kooperatívne, preto som optimistom," hovorí v tejto súvislosti
bratislavský primátor.
Podľa jeho slov ďalším problémom mesta je doprava. "Metro si
však zrejme nebudeme môcť dovoliť. Naše mesto nie je dosť veľké, aby
to skutočne potrebovalo. Skôr myslím na flexibilné koľajnicové
riešenie, niečo medzi električkou a rýchlodráhou," hovorí Andrej
Ďurkovský. Potvrdil snahu pokračovať v trende, ktorý realizoval
v Starom meste, aj v ostatných mestských častiach, vrátane Petržalky,
kde treba doplniť chýbajúce služby a zariadenia pre voľný čas.
Vďaka znalcovi pomerov na Slovensku, bratislavskému
spravodajcovi Die Presse Christophovi Taneiovi sa čitatelia
viedenského denníka dozvedia o významnom postavení slovenskej
metropoly ako vstupnej brány pre zahraničných podnikateľov
i turistov, ale aj pre zahraničné investície do krajiny.
"Už teraz je isté, že Bratislava nemôže po očakávanom vstupe SR
do EÚ v roku 2004 dúfať v regionálne podporné prostriedky, z ktorých
profituje napríklad (rakúska spolková krajina) Burgenland.
Produktivita a kúpna sila mesta je totiž už v súčasnosti silnejšia
ako v okolitých prihraničných rakúskych obciach a dosahuje takmer
presne priemer EÚ," konštatuje autor, ktorý však upozorňuje aj na
vysokú mieru nezamestnanosti na slovenskom vidieku a na fakt, že
Bratislava je sídlom 40 percent priemyselnej produkcie SR a odrazovým
mostíkom mnohých Slovákov smerujúcich do zahraničia.
Veľký priestor dostávajú v materiáloch o Bratislave informácie
o rýchlo sa meniacej podobe slovenského hlavného mesta, ktorého tvár
sa z turistického hľadiska "za relatívne krátky čas nápadne zmenila".
Autor upozorňuje na reštaurované historické centrum mesta, osvetlený
Dóm sv. Martina, ktorý môžu obdivovať až na rakúskej strane štátnych
hraníc, obnovené fasády domov, Michalskú bránu, revitalizované Korzo,
množstvo pouličných kaviarničiek, ale aj obľúbené reštaurácie hlavne
mladých Bratislavčanov El Diablo, Le Monde, Paparazzi, či Slovenskú
reštauráciu neďaleko Opery SND alebo Kolibu Expo na Kamzíku, ako aj
podniky Kelt alebo Irish Pub. Nechýba ani zmienka o židovskej košer
reštaurácii Chez David na kraji Hradného vrchu, či o nočnom živote
mládeže, ktorý sa sústreďuje do nákupných a zábavných centier Aupark
a Avion.
Slovensko dostane za prvé tri roky v EÚ 155 eúr na obyvateľa
Kodaň 14. decembra (TASR) - Slovensko sa z hľadiska finančných
podmienok členstva v EÚ nachádza v strede desiatich kandidátskych
krajín, ktoré v piatok v Kodani uzavreli prístupové rokovania
s Európskou úniou.
Pri porovnaní rozdielu medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami
v EÚ dostane Slovensko na roky 2004-06 asi 155 eúr na obyvateľa. Pred
Kodaňou to bolo 151 eúr, Slovensko si však prilepšilo dodatočnými 23
miliónmi eúr, ktoré sa mu podarilo získať.
Horšie ako SR sú na tom štyri budúce členské krajiny, lepšie
päť krajín.
Najvýhodnejšie sú finančné podmienky členstva pre tri pobaltské
štáty a Maltu. Litva získa za prvé tri roky v EÚ 386 eúr na hlavu,
Estónsko 357 a Lotyšsko 345 eúr. Malta si v záverečných rokovaniach
v piatok vydobyla dodatočných 54 miliónov eúr a jej bilancia na
obyvateľa teraz predstavuje 330 eúr, pred Kodaňou to bolo len
necelých 200 eúr.
Poľsko ako najväčšia kandidátska krajina, ktorá získala
najväčšiu časť zo 40-miliardového balíka na rozšírenie, dostane za
prvé tri roky členstva 169 eúr na obyvateľa, Maďarsko 135 a Slovinsko
125 eúr.
Najhoršie je na tom Česká republika. Napriek usilovnému boju do
posledných chvíľ a získaniu dodatočných 83 miliónov dostanú Česi na
hlavu len 76 eúr za prvé tri roky v únii.
Tieto výpočty ukazujú samozrejme dôsledky členstva v EÚ len vo
veľmi zjednodušenej podobe a z čisto finančného hľadiska. Vychádzajú
z porovnania príjmov nových krajín a ich príspevkov do rozpočtu únie.
Príjmy nových členských krajín z rozpočtu EÚ budú pozostávať
okrem iného z poľnohospodárskych dotácií, podpory zaostalých regiónov
či dobiehajúcej predvstupovej pomoci.
Najväčšiu časť príspevkov tvorí suma vypočítaná podľa hrubého
domáceho produktu, ďalej ide o zdroje z vyzbieraných ciel na
vonkajších hraniciach únie alebo časť príjmov z dane z pridanej
hodnoty.
Kovács: V krajanskom zákone nejde o trucovanie Slovenska a Rumunska
Budapešť 14. decembra (TASR) - Ak Európska únia hovorí, že maďarský
krajanský zákon vo viacerých bodoch nevyhovuje očakávaniam a normám
únie, ide o viac ako o rumunské a slovenské trucovanie, konštatoval
dnes pred novinármi v Budapešti maďarský minister zahraničných vecí
László Kovács, podľa ktorého je zákon ťažkým dedičstvom tejto vlády.
Pre Kovácsa nie je prekvapením, že Benátska komisia
Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, potom Organizácia pre
bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a nakoniec právna služba
Európskej komisie vypracovali hodnotenia, podľa ktorých krajanský
zákon nie je v súlade s európskymi právnymi normami.
Krajina stojaca na prahu vstupu do EÚ si nemôže dovoliť pred
Kodaňou ísť proti únii, konštatoval politik, podľa ktorého bol
krajanský zákon v takej formulácii, v akej ho schválil maďarský
parlament, prijatý socialistami vo viere, že bol konzultovaný so
susedmi.
Kovács podľa vlastných slov v piatok v Kodani naznačil šéfovi
slovenskej diplomacie Eduardovi Kukanovi, že by s ním rád hovoril
o úprave krajanského zákona, na čo Kukan reagoval, že je na rozhovor
pripravený. Podľa maďarského ministra pravdepodobne v krátkej
budúcnosti dôjde k stretnutiu, ktoré by malo vyjasniť základné
princípy.
Kovács kladne odpovedal na otázku, či sa pre krátkosť času
oplatí ďalej bojovať za tento zákon. Po vstupe Maďarska, Slovenska
a Slovinska do únie nastane nová situácia, ale v prípade Ukrajiny,
Juhoslávie, Rumunska a Chorvátska opodstatnenosť zákona trvá, preto
sa oplatí vec doriešiť. Ako však dodal, krajanský zákon je veľmi
ťažkým dedičstvom, ktoré ľavicovo-liberálna vláda Pétera Medgyessyho
dostala. "Tento zbúchaný, zaplátaný krajanský zákon, na rozdiel od
tvrdenia bývalej vlády Viktora Orbána, nie je v súlade s európskymi
normami. Teraz je to už jednoznačne zrejmé," dodal diplomat.
