[content type="longread-pos" pos="full"]
Ochrané značenie majú aj múčniky, mletá paprika a udeniny, získať ho chcú aj slad či víno.
[/content]
Salašníctvo má na Slovensku stáročnú tradíciu. FOTO - SME JÁN KROŠLÁKBRATISLAVA. Do európskeho zoznamu výrobkov s chráneným zemepisným označením pribudol v januári tohto roka klenovecký syrec. O registráciu sa uchádza levický slad, podobnú ambíciu má i víno skalický rubín.
Chránené zemepisné označenie sa vzťahuje na poľnohospodárske produkty, ktoré súvisia so zemepisnou oblasťou. Aspoň jedna z fáz výroby, spracovania alebo prípravy sa odohráva v tejto oblasti.
Európska únia používa aj ďalšie dve schémy zemepisného označovania a označovania tradičných špecialít.
Kategória Chránené označenie pôvodu znamená, že všetky suroviny musia pochádzať z danej oblasti a že sa tam uskutočnia aj všetky fázy výroby. Slovensko má v tejto kategórii ochrany zaregistrovaný jediný produkt – žitavskú papriku.
Označenie zaručená tradičná špecialita (ZTŠ) sa na geografický pôvod výrobku nevzťahuje. Špekáčiky, spišské párky, loveckú salámu či bratislavské rožky tak môžu vyrábať rôzni aj zahraniční výrobcovia.
Európska únia v súčasnosti chráni pred zneužitím a napodobňovaním vyše 1250 výrobkov. Sedemnásť z nich je zo Slovenska.
Klenovecký syrec v obchode nekúpite
Veľké ovčie syry z Klenovca sa dodávali i na cisársky dvor.
KLENOVEC. Klenovecký syrec pochádza z oblasti Slovenského Rudohoria. Zatiaľ sa dá kúpiť iba na salašoch, na klenovecých lazoch a od miestnych gazdov. To sa možno zanedlho zmení.
„O výrobu prejavili záujem aj majitelia dvoch mliekarní z Klenovca, “ hovorí Ján Keresteš, ktorý sa spolu s manželmi Zvarovcami pričinil o to, aby syrec získal európske chránené zemepisné označenie.
Klenovecké syrce boli najväčšie ovčie syry. Vyrábali sa v kolibách už od druhej polovice 17. storočia a dodávali sa aj na dvor Márie Terézie. Pôvodne syrec vyrábali z ovčieho mlieka, neskôr začali pridávať aj kravské.
Do mlieka sa pridal kľag z teľacích žalúdkov. „Keď bola syrenica zrazená, bača sa pomodlil a potom začal stískať, krájať a drobiť syrovinu,“ vysvetľuje Stanislava Zvarová. Syrec musel byť v rôsole 24 hodín, potom sa zavesil, aby odkvapkal. Na polici dozrieval 20 dní. Bača syr vždy označil svojou značkou.
Súťaž v ťahaní a pletení syrových korbáčikov sa uskutočnila v Zázrivej. FOTO - TASROravský aj zázrivský korbáčik by mali chutiť rovnako
