cia v HZDS nie je ohrozená, lebo tam nikdy nebola. Vždy sa v ňom totiž rozhodovalo zhora nadol a vždy rozhodol jeden človek. Ak to po jedenástich rokoch má byť inak, tak určite nie z lásky k demokracii, ale preto, lebo ten človek už nie tým, čím býval.
Poslanec Tkáč hovorí, že sa strana pod Mečiarovým vedením „úspešne blíži k sekte“ a jeho asistentka Keltošová vraví, že Mečiar berie HZDS ako „eseročku svojej rodiny“. Predseda HZDS sa však v poslednom čase nespráva ani ako zakladateľ sekty, ani ako majiteľ eseročky. Svojím správaním totiž HZDS poškodzuje ako nikto druhý. Pred parlamentnými voľbami sa postaral, že jeho majetky boli pôsobivou témou kampane, a pred voľbami komunálnymi to isté dosiahol neodovzdaným majetkovým priznaním. Zakladateľ sekty sa stará o jej blaho, majiteľ eseročky o profit svojej spoločnosti, ale predsedu Mečiara zaujíma len to jediné: aby zostal predsedom. Otázka, načo mu je náčelnícky post v strane, ktorú neriadi a ani sa o ňu veľmi nezaujíma, si už v HZDS položili mnohí. Položili si ju najmä tí, ktorí nie sú v politike preto, lebo adorujú Mečiara a musia mu byť vďační za svoje poslanecké bydlo. Ľuďom, ktorí podporujú Vojtecha Tkáča, púhy vegetný pobyt v parlamente k spokojnosti vonkoncom nestačí, a preto dali najavo, že v HZDS zostanú, iba ak to bude ich strana a nie dnešného predsedu.
Už z faktu, že svoju alternatívu (buď odíde Mečiar z predsedníckej stoličky, alebo oni odídu z HZDS) zverejnili, jednoznačne vyplýva, že otec-zakladateľ si nechce zobrať príklad z priateľa Klausa. Ten svoje dieťa, svoju ODS, už následníkovi odovzdal. Na rozdiel od neho sa Mečiar správa ako Taras Buľba, ktorý vravel, že ten, kto kozáka splodil, má právo ho aj zabiť. Ak je taká jeho panská vôľa, Tkáč, Keltošová, Brhel, Gabriel, Kiňo, Maxon, Polka a ďalší tomu nezabránia. Napokon, značka HZDS už nie je taká bonitná, aká bývala. MARIÁN LEŠKO
