Bratislava 18. decembra (TASR) - Vláda dnes prerokuje návrh ministra vnútra Vladimíra Palka na rozšírenie okruhu osôb s trvalou ochranou o ministrov obrany a spravodlivosti Ivana Šimka a Daniela Lipšica.
Podobný návrh, ktorý žiadal o trvalú ochranu iba pre ministra obrany, v októbri predložil na rokovanie predchádzajúcej vlády vtedajší minister vnútra Šimko. Bolo to práve v čase, keď ho materská SDKÚ navrhla na post ministra obrany. Šimko však návrh napokon stiahol a novinárom odmietol spresniť dôvody svojho rozhodnutia.
Palko ako dôvod, pre ktorý by mali bodyguardi z Úradu pre ochranu ústavných činiteľov (ÚOÚČ) strážiť aj ministra obrany, uviedol pripravovaný vstup SR do NATO. Ministrova bezpečnosť môže byť podľa neho ohrozená zo strany niektorých osôb, ktorých záujmy nie sú v súlade so súčasnou orientáciou SR. Palko vo svojom návrhu zároveň tvrdí, že súčasný stav zabezpečovania prepravy ministra obrany príslušníkmi Vojenskej polície nie je v súlade s vládnym uznesením z roku 1995 o zabezpečení prepravy členov vlády vodičmi ÚOÚČ.
Stálu ochranku pre ministra spravodlivosti si podľa návrhu vyžaduje skutočnosť, že viacero prípadov organizovanej trestnej činnosti sa už dostalo do štádia súdneho konania. Proti právoplatným rozhodnutiam súdov, ktorými bol porušený zákon alebo boli urobené na podklade chybného postupu v konaní, podáva na Najvyššom súde SR sťažnosť pre porušenie zákona práve minister spravodlivosti.
Lipšic už avizoval, že podá na Najvyšší súd SR sťažnosť pre porušenie zákona ako mimoriadny opravný prostriedok v prípade podmienečného prepustenia Mikuláša Černáka na slobodu. Podľa hovorcu rezortu spravodlivosti Richarda Fidesa tak zatiaľ minister neurobil. Lipšic však má podľa medializovaných informácií posilnenú ochranku od 29. novembra, teda presne od dňa Černákovho prepustenia.
Trvalá ochrana sa v súčasnosti poskytuje len prezidentovi, predsedovi parlamentu, premiérovi, predsedovi Ústavného súdu a ministrovi vnútra. Komplexnú ochranu však má len prvá trojica najvyšších ústavných činiteľov. U predsedu Ústavného súdu a ministra vnútra sa ochranné opatrenia vykonávajú s prihliadnutím na vývoj bezpečnostnej situácie.
Kabinet by dnes mal rozhodnúť aj o zmenách vo vedení Fondu národného majetku (FNM). Z deviatich členov doterajšieho Prezídia FNM má na základe koaličných dohovorov zostať vo funkcii jeho prezident Jozef Kojda a dvaja členovia - Igor Grošaft a Rezsö Duray. Odvolaný má byť viceprezident Pavol Hulík, ako aj ďalší piati členovia - Drahomír Michálek, Ivan Pramuk, Zsolt Komlösy, Jozef Zaťko a Ľubomír Skaloš. Na uvoľnený post viceprezidenta je navrhnutý Daniel Végh a na posty členov prezídia Juraj Plechla, Mikuláš Kačaljak, Milan Krajniak, Stanislav Janota a František Stano. V zmysle zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby viceprezidenta a členov Prezídia FNM volí a odvoláva na návrh vlády parlament tajným hlasovaním.
Vláda sa bude zaoberať aj návrhom novely zákona o zdravotnej starostlivosti. Novela sa pôvodne do vlády dostala ako poslanecký návrh od Jána Drgonca a Petra Biroša (obaja ANO), následne bola stiahnutá. Na dnešné rokovanie ju už predkladá minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Podľa návrhu bude pacient platiť za každý deň na nemocničnom lôžku spolu 60 Sk, pričom táto suma zahŕňa 30 Sk za ubytovanie a 30 Sk za stravu.
Pacient zaplatí 20 korún aj za každú návštevu u praktického lekára pre deti, dorast a dospelých, ako aj u stomatológa a gynekológa. Rovnakú sumu bude musieť uhradiť aj za vydanie lieku, lekárskej pomôcky a dietetickej potraviny na lekársky predpis.
Úprava sa týka aj záchrannej služby, ktorá bude prepravovať pacientov v akútnych prípadoch, keď môže nastať riziko ohrozenia života.
Súčasťou programu kabinetu bude aj informácia o plnení vládneho uznesenia ku Koncepcii starostlivosti o štátny jazyk SR. Vyplýva z nej, že Slovensko nie je dostatočne pripravené na to, že sa slovenský jazyk stane ďalším rokovacím jazykom Európskej únie (EÚ). Týka sa to prípravy kvalitných prekladateľov a tlmočníkov, výučby cudzích jazykov, ale najmä oblasti odbornej terminológie.
Podľa Ministerstva kultúry, ktoré vypracovalo informáciu, chýbajú mnohé terminologické a viacjazyčné prekladové slovníky, ktoré potrebujú nielen tlmočníci a prekladatelia pre potreby všetkých inštitúcií a orgánov EÚ, ale vôbec ľudia na jazykovú prípravu.
Aj vzhľadom na aproximáciu nášho práva k právu EÚ je preto potrebné zvýšiť starostlivosť o tvorbu slovenskej právnej terminológie, zdôrazňuje sa v informácii s tým, že by sa mali vybudovať terminologické databázy za jednotlivé oblasti v elektronickej podobe a sprístupniť na internete. Hoci túto oblasť pokladá rezort kultúry za absolútnu prioritu, tvrdí, že nemá nijaké možnosti, a to finančné ani personálne, aby pozitívne nasmerovalo tento vývoj dopredu.
Rezort, ktorému šéfuje Rudolf Chmel (ANO), súčasne upozorňuje, že postupujúca globalizácia môže predstavovať určité nebezpečenstvo pre jazykovú identitu počtom malých národov. Ide tu najmä o vplyv a tlak angličtiny na národné jazyky. Na Slovensku sa podľa ministerstva nevenuje primeraná pozornosť tomu, aký dosah a dôsledky na jazyk bude mať začleňovanie kandidátskych krajín do euroatlantických štruktúr.
