Magyar Nemzet: Maďarská vláda predloží novú verziu krajanského zákona
Budapešť 17. decembra (TASR) - Maďarská vláda predloží v týchto dňoch
nový balík úprav krajanského zákona. Rokovania so Slovenskom
a Rumunskom sa skončili prakticky fiaskom, keď predstavitelia
susedných štátov čiastočne alebo úplne odmietli upravenú verziu
zákona, píše dnešné vydanie maďarského pravicového denníka Magyar
Nemzet. Šéf maďarskej diplomacie László Kovács dnes bude informovať
kabinet o výsledkoch rokovania v Bukurešti a predloží sedem princípov
úpravy zákona, na ktorých sa zhodli s rumunským kolegom. Niektoré
z týchto princípov už ostro kritizoval zahraničný výbor, lebo údajne
prekračujú rámec odporúčaní Benátskej komisie. Štátny tajomník Úradu
vlády MR Vilmos Szabó povedal, že prípadnú novú verziu návrhu zákona
predložia všetkým dotknutým stranám, vrátane vlád susedných krajín.
Ako dodal, ak Stála maďarská konferencia (MÁÉRT) bude s návrhom
súhlasiť, tak ešte do konca roka vláda predloží právnu normu
parlamentu. Ak však budú potrebné ďalšie rokovania, pôvodne plánovaná
modifikácia zákona do konca roka môže meškať, píše Magyar Nemzet.
Németh: Krajanský zákon môže byť upravený iba so súhlasom MÁÉRT
Budapešť 17. decembra (TASR) - Úprava krajanského zákona sa môže
udiať iba so súhlasom Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT), vyhlásil
dnes v Budapešti predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu
a podpredseda Zväzu mladých demokratov (Fidesz) Zsolt Németh.
Opozičný politik sa domnieva, že krajanský zákon vyhovuje európskym
normám a odporúčaniam tzv. benátskej komisie Parlamentného
zhromaždenia Rady Európy. Stanovisko prezentované komisárom Európskej
komisie pre rozšírenie Günterom Verheugenom ku krajanskému zákonu sa
rozchádza s odporúčaniami benátskej komisie, preto sa podľa Németha
maďarská vláda musí rozhodnúť, ktorým očakávaniam chce vyhovieť.
Németh namieta proti výroku európskeho komisára, že maďarský preukaz
vytvára zvláštny politický vzťah medzi materskou krajinou a Maďarmi
žijúcimi v zahraničí a nechápe ani to konštatovanie Verheugena, že
krajanský zákon môže poskytnúť iba podporu vzdelávania a kultúry.
Podľa Németha sa maďarská vláda sa svojou neistotou dostala do
defenzívy a dostatočne razantne o navrhovanej úprave neinformuje ani
susedské štáty, ani Brusel.
Slovensko si v Kodani zrejme polepšilo len o 16 miliónov eúr
Brusel 17. decembra (TASR) - Čistý zisk Slovenska za prvé tri roky
členstva v Európskej únii bude zrejme o sedem miliónov nižší, ako sa
zdalo po summite v Kodani. Podľa zatiaľ posledných tabuliek príjmov
a výdavkov získa Slovensko z rozpočtu EÚ za roky 2004-06 o 831
miliónov eúr viac ako doň zaplatí, pričom po Kodani sa zdalo, že to
bude o 838 miliónov viac. Tabuľky obsahujú dodatočné kompenzácie na
roky 2005 a 2006 po 11 miliónov eúr, zároveň sa však v týchto rokoch
zvýšili slovenské príspevky do rozpočtu spolu o šesť miliónov eúr.
Prilepšenie z Kodane tak nakoniec nepredstavuje 22,7 milióna, ale len
16 miliónov eúr. Čistá rozpočtová bilancia SR podľa kodanských
tabuliek, ktoré v pondelok zverejnila komisárka pre rozpočet Michaele
Schreyerová, bude na obdobie 2004-06 predstavovať 831 miliónov eúr,
čo predstavuje asi 154 eúr na obyvateľa - znamená to, že ročne
Slovensko získa na hlavu asi 51 eúr. S takouto bilanciou je SR niekde
v strede medzi desiatimi kandidátmi, ktoré v Kodani ukončili
prístupové rokovania s úniou. Najlepšie sú na tom pobaltské krajiny
(okolo 350 eúr na obyvateľa) a Malta (330 eúr). Najhoršie toto
porovnanie vychádza pre Českú republiku, ktorá za obdobie 2004-06
získa len 78 eúr na obyvateľa. Zisk Poľska bude predstavovať 180 eúr,
Maďarsko získa 135 a bohaté Slovinsko 122 eúr na obyvateľa. Ide
o hrubé prepočty, ktoré sa pri rozdielnych zdrojoch často líšia,
najmä kvôli rôznemu počtu obyvateľov, ktorý sa pri výpočte použije.
Okrem toho je možné, že čísla v tabuľkách nie sú definitívne a budú
sa ešte mierne upravovať. Každopádne však tabuľky potvrdzujú, akú
lakomosť únia v Kodani preukázala. Na rozšírenie v rokoch 2004-06
uvoľní EÚ 40,85 miliardy eúr. Najväčšia časť (takmer 22 miliárd)
pôjde na projekty financované zo štrukturálnych fondov a kohézneho
fondu. Necelých desať miliárd poputuje na podporu poľnohospodárstva,
vyše štyri miliardy na iné účely (posilňovanie hraníc, odstavenie
jadrových elektrární). Približne 3,4 miliardy dostanú nové krajiny vo
forme kompenzácií na vylepšenie ich rozpočtovej situácie. Suma 40,85
miliardy eúr predstavuje však len tzv. záväzky, teda prísľuby peňazí,
ktoré sa v danom období nemusia nevyhnutne vyplatiť. Skutočné platby,
teda reálny tok peňazí z rozpočtu, bude predstavovať 25,14 miliardy
eúr. Keď sa od toho odrátajú príspevky nováčikov do rozpočtu (14,74
miliardy), účet za rozšírenie na roky 2004-06 je 10,4 miliardy eúr.
Podľa komisárky Schreyerovej je to asi 22 eúr na obyvateľa dnešnej EÚ
počas troch rokov, teda niečo viac ako sedem eúr ročne. To zodpovedá
cene asi troch pív v lepšej reštaurácii. Únia rozdelila v Kodani
kandidátom len dodatočných 408 miliónov eúr a ostala o 1,74 miliardy
eúr pod finančným limitom, ktorý si na rozšírenie stanovila sama
v roku 1999.
Verheugen poslal premiérom SR, Maďarska a Rumunska list o spornom
zákone
Brusel 17. decembra (TASR) - Európska komisia dnes potvrdila, že
komisár pre rozšírenie Günter Verheugen poslal list premiérom
Slovenska, Maďarska a Rumunska týkajúci sa spornej úpravy maďarského
krajanského zákona. Odmietla však informovať o jeho obsahu. Maďarská
tlač cez víkend informovala, že Verheugen má výhrady voči upravenému
návrhu zákona a že o týchto výhradách informoval Budapešť, Bratislavu
aj Bukurešť. "Môžem potvrdiť, že komisár poslal list (trom
premiérom), ale v tejto etape ide o prísne dôvernú výmenu názorov
a nemôžem preto komentovať obsah listu," povedal dnes v Bruseli
hovorca EK pre rozšírenie Jean-Christophe Filori. Verheugen dal
navrhovanú úpravu krajanského zákona preveriť právnej službe EK
začiatkom decembra. Výsledok previerky je podľa maďarských médií
zdrvujúci pre Budapešť. Začiatkom decembra Verheugen vyjadril
znepokojenie, že sa Maďarsko stále nedohodlo so Slovenskom v spore
ohľadne zákona. Zároveň zopakoval stanovisko EK, podľa ktorého musí
byť maďarský krajanský zákon v súlade s "európskymi pravidlami"
a jeho uplatňovanie musí byť založené na dohode so susednou krajinou.
Tieto princípy by podľa Verheugena mali byť základom urovnania sporu.
Maďarské médiá dnes informovali, že Budapešť predloží v týchto dňoch
nový balík úprav krajanského zákona. Rokovania so Slovenskom
a Rumunskom sa skončili prakticky fiaskom, keď predstavitelia
susedných štátov čiastočne alebo úplne odmietli upravenú verziu
zákona, píše dnes denník Magyar Nemzet.
Kovács sa stretne s Kukanom pravdepodobne po vianočných sviatkoch
Budapešť 17. decembra (TASR) - Stretnutie šéfov maďarskej
a slovenskej diplomacie László Kovácsa a Eduarda Kukana vo veci
prerokovania princípov úpravy krajanského zákona sa uskutoční
pravdepodobne po vianočných sviatkoch. Vyhlásil to dnes v Budapešti
šéf maďarskej diplomacie Kovács. Rokovania o tomto zákone s Rumunskom
aj Slovenskom sú podľa maďarského politika preto dôležité, lebo
Európska únia dala najavo, že ani modifikovaná verzia zákona nie je
v súlade s európskymi normami. "Vzhľadom na to, že od analýzy
medzinárodnej komisie už uplynul rok, a Maďarsko sa odvtedy dostalo
na prah únie, nemôžme nechať tieto názory bez povšimnutia," povedal
Kovács a dodal, že komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen svoje
stanovisko zaslal aj rumunskému a slovenskému premiérovi. Je zrejmé,
že už nejde o slovenské, alebo rumunské trucovanie, ale že ani EÚ
nepodporuje postoj Maďarska, konštatoval minister. Na margo budúceho
vývoja politik povedal, že vzhľadom na jeho v stredu sa začínajúcu
trojdňovú oficiálnu návštevu Moskvy a príchod sviatkov je
pravdepodobné že po potrebných rokovaniach a po schválení Stálou
maďarskou konferenciou (MÁÉRT) sa právna norma do parlamentu dostane
až začiatkom budúceho roka.
NATO nebude v nových členských štátoch rozmiestňovať jadrové zbrane
Brusel 17. decembra (TASR) - Severoatlantická aliancia (NATO)
neplánuje teraz ani v budúcnosti rozmiestňovať na území nových
členských štátov jadrové zbrane. Potvrdil to dnes v Bruseli námestník
generálneho tajomníka NATO pre politické otázky Günter Altenburg.
Podľa jeho slov sa ministri obrany NATO už v decembri 1996 dohodli,
že rozširovanie aliancie si nevyžiada zmenu terajšieho rozmiestnenia
jadrových zbraní NATO. "Členské štáty NATO preto nemajú úmysel,
žiadne plány a žiadne dôvody rozmiestňovať jadrové zbrane na území
nových členských krajín, alebo meniť iné aspekty jadrovej politiky.
Ani v budúcnosti nevidíme potrebu urobiť to," povedal dnes Altenburg
v Bruseli v rozhovore so skupinou novinárov z pozvaných krajín. To
čo platilo pred minulým rozšírením aliancie o Českú republiku,
Maďarsko a Poľsko, platí aj pre pripravované rozšírenie o sedem
krajín, vrátane Slovenska, dodal Altenburg, ktorý vedie prístupové
rozhovory NATO s krajinami pozvanými na novembrovom summite v Prahe.
NATO očakáva od nových členov rozmiestnitelné jednotky
Brusel 17. decembra (TASR) - Severoatlantická aliancia od Slovenska
a ďalších budúcich nových členov očakáva konkrétne príspevky
k obranným a bezpečnostným aktivitám aliancie. Povedal to dnes
v Bruseli námestník generálneho tajomníka NATO pre politické otázky
Günter Altenburg. Okrem toho budú noví členovia musieť prispievať do
spoločných rozpočtov aliancie a vo februári 2003 odovzdať presný
časový plán dokončenia reforiem, povedal Altenburg v rozhovore pre
skupinu novinárov z pozvaných krajín. "Očakávame od nových členov
trvalý a cenný príspevok k spoločnému obrannému a bezpečnostnému
úsiliu, ktorý musí byť udržateľný aj z ekonomického hľadiska,"
uviedol Altenburg. NATO podľa neho privíta špeciálne jednotky a ľudí
so špeciálnymi znalosťami napríklad v oblasti biologických
a chemických zbraní. "Každopádne však očakávame, že (noví členovia)
prispejú rozmiestnitelnými jednotkami, ktoré budú k dispozícii
aliancii," dodal námestník šéfa aliancie. Altenburg potvrdil, že
spojenci od pozvaných krajín očakávajú zoznam záväzkov v oblasti
pokračovania reforiem a presný časový plán ich plnenia. Tento zoznam
odovzdá Slovensko na konci prístupových rozhovorov vo februári 2003.
NATO nemieni podľa námestníka Altenburga nič meniť na svojej jadrovej
politike. Ministri obrany členských štátov už v decembri 1996
vyhlásili, že rozširovanie aliancie si nevyžiada zmenu terajšieho
rozmiestnenia jadrových zbraní NATO. "Členské štáty NATO preto nemajú
úmysel, žiadne plány a žiadne dôvody rozmiestňovať jadrové zbrane na
území nových členských krajín, alebo meniť iné aspekty jadrovej
politiky. Ani v budúcnosti nevidíme potrebu urobiť to," povedal
Altenburg. Aliancia zatiaľ tají, koľko budú noví členovia prispievať
do spoločných rozpočtov, Slovensko by sa malo na nich podieľať
necelým 0,5 percenta, čo by podľa odhadov malo predstavovať okolo 135
miliónov korún. Altenburg, ktorý za NATO vedie prístupové rozhovory
s pozvanými krajinami, potvrdil, že cieľom aliancie je ich ukončiť do
polovice februára. Zatiaľ čo pri predchádzajúcom rozšírení o ČR,
Poľsko a Maďarsko sa uskutočnilo štyri až päť kôl rozhovorov,
terajšie pozvané krajiny absolvujú len dve. Slovensko ich už má za
sebou, ešte ho čaká schôdzka s členskými štátmi ohľadne zoznamu
záväzkov (13. februára 2003). Do konca marca podpíšu terajšie členské
štáty protokoly o prístúpení nových členov a po ich ratifikácii sa
pozvané krajiny stanú členmi NATO. "Cieľom je, aby to bolo najneskôr
do ďalšieho summitu, ktorý bude v máji 2004," potvrdil Altenburg.
