Nízku účasť podľa sociológa a šéfa Focusu Martina Slosiarika spôsobila aj hodnotová a ideologická konfrontácia, ktorú referendum vyvolalo. Istá skupina konzervatívne a kresťansky naladených voličov, ktorá má síce referendové „pro – áno“ postoje, odmietla ísť hlasovať, lebo jej podľa neho prekážala atmosféra, v akej sa kampaň a plebiscit uskutočnili.
Ľudí, ktorí boli do poslednej chvíle nerozhodní alebo váhali, či sa na referende zúčastnia, mohol podľa Slosiarika odradiť pastiersky list biskupov týždeň pred jeho konaním. Referendum bolo prezentované ako občianske a spojenie s katolíckou cirkvou mu nepomohlo, myslí si sociológ.
Na zasahovanie cirkvi do politických záležitostí sú podľa neho citliví aj mnohí ľudia, ktorí sa k cirkvi hlásia. Predstavitelia katolíckej cirkvi boli útočnejší a pápežskejší pri podpore referenda ako pápež, domnieva sa Slosiarik.
Keby kampaň moderoval pápež František, bol by zmierlivejší, myslí si. Politológ a šéf agentúry Polis Ján Baránek vraví, že pastiersky list ľudí nemobilizoval.
