Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME
BRATISLAVA. Vysokoškolský titul zďaleka nie je VIP vstupenkou na trh práce. Takmer každý druhý absolvent vysokej školy nikdy nepracoval v odbore, ktorý vyštudoval. Až 20 percent z tých, ktorí pracujú, dokonca diplom vôbec nepotrebuje.
Ministerstvo školstva v pondelok zverejnilo prvé údaje z databázy, ktorá je súčasťou projektu Vysoké školy ako motor rozvoja vedomostnej spoločnosti.
Skúsenosti tisícok
„Pribúdajú študenti, pre ktorých pracovný trh nemá priestor,“ tvrdí šéf rezortu Juraj Draxler (Smer).
Údaje vyplývajú z prieskumu, ktorý vlani organizovalo Centrum vedecko-technických informácií. O svoje skúsenosti s trhom práce sa podelilo čosi vyše 15-tisíc magistrov a inžinierov od roku 2008. Ďalšie údaje na analýzu poskytla Sociálna poisťovňa.
Medzi platmi absolventov vysokých škôl sú priam priepastné rozdiely. Keď sa zamestná absolvent Fakulty informatiky STU v Bratislave, o dva roky môže zarábať aj o tisíc eur viac ako ten, kto vyštudoval teológiu na Katolíckej univerzite v Ružomberku či pedagogiku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Absolventi informatiky a elektrotechniky nielen najlepšie zarábajú, ale majú aj takmer stopercentnú úspešnosť zamestnať sa vo vyštudovanom odbore.
Neúčelné financovanie
Tradične sa dobre umiestňujú absolventi tradičných veľkých univerzít: Slovenská technická univerzita, Univerzita Komenského, Ekonomická univerzita. Podstatne menej úspešní sú absolventi sociálnych a humanitných vied.
„Treba vytvoriť mechanizmus, ktorý ošetrí extrémy. Aby tam, kde máme extrémne vysokú neuplatniteľnosť na trhu práce, sme povedali, že tieto programy nebudeme financovať,“ povedal minister.
Stredoškoláci môžu podať prihlášky na vysokú školu do konca februára. Pri rozhodovaní im pomôže nový portál (www.lepsieskoly.sk), ktorý okrem včera zverejnených údajov sprístupní mnohé ďalšie informácie. Portál začne fungovať vo štvrtok.
Beata
Balogová
