Nie je politik, ale v posledných týždňoch sa objavoval na televíznych obrazovkách častejšie ako mnohí z nich. Anton Chromík z Aliancie za rodinu napriek tomu stále tvrdí, že zostáva občianskym aktivistom.
Je po referende. Ste spokojný?
„Je to veľmi pekný pocit. Skoro milión ľudí prišlo povedať svoj názor na rodinu a to je naozaj úžasné.“
Titulky v novinách hovoria, že Aliancia za rodinu utrpela porážku. Vy to tak nevnímate?
„V každom prípade sme spokojní s tým, že skoro milión ľudí prišlo vyjadriť svoj názor a bol to drvivý názor v prospech rodiny. Ak sa niekto bude tváriť, že toto je porážka, tak by potom mohol povedať, že Smer utrpel drvivú porážku, keď získal podobný počet hlasov a nezdá sa mi, že by Smer oslavoval svoju porážku. Takže ani my nebudeme oslavovať svoju porážku. Podľa nás sa tým vytvorila jednoznačná blokačná väčšina, ktorá hovorí, čo je pre ňu dôležité. Samozrejme, že by sme boli radi, keby bolo tých ľudí viac, ale je to prvý krok. V médiách sa však objavovali len články, ktoré dávali priestor druhej strane.“
Možno preto máte dojem, že v novinách prevážil iba jeden názor, lebo tento názor prevážil aj v referende. Väčšina ľudí ho vyjadrila tým, že referendum o týchto otázkach odmietla. Možno sa vám javilo, že médiá sú k vám nepriateľsky naladené, ale v skutočnosti len odrážali názor väčšiny.
„Nemyslím si, že je priliehavé hovoriť, že sa nám to javí. Spravíme si veľmi dobrú analýzu o tom, koľko článkov a akých zaujatých sa popísalo. Čelili sme odmietnutiu našich spotov v televíziách, spájali nás s ľuďmi, s ktorými sme sa nikdy nespojili. V médiách bol článok za článkom o tom, že referendum je zbytočné. Napriek tomu všetkému skoro milión ľudí prišiel a vyjadril sa v prospech rodiny. To je veľká masa.“
Ale úprimne, nečakali ste vyššiu účasť?
„Určite sme chceli viac. Ale množstvo ľudí, ktorí prišli, je veľmi výrazné a vždy sa v demokracii prihliada na názory tých ľudí, ktorí prídu. Nie na názory tých, ktorí neprídu. Lebo tí nemajú ani záujem prejaviť svoj názor.“
Možno mali záujem, ale prejavili ho práve tým, že neprišli, lebo chceli docieliť neplatnosť referenda. Nezamýšľate sa nad tým, prečo toľkí ľudia, a medzi nimi aj ľudia veriaci, neprišli?
„Odpovedal som už. Bola proti nám vedená antikampaň. Keď niekoho označíte za talibanca a za homofóba, je jasné, že tým zastrašíte nejakých ľudí. O názoroch tých, ktorí neprišli, nevieme nič.“
Diskutovali napríklad na sociálnych sieťach alebo v médiách. Čiže nemožno tvrdiť, že o názoroch tých, ktorí k referendu neprišli, nič nevieme.
„Potom môžeme hovoriť o objektivizovaných informáciách, ako sú prieskumy verejnej mienky, ktoré hovoria, že naše otázky majú podporu viac ako 89 percent ľudí. Situácia je jasná. Keď v takomto počasí príde skoro milión ľudí, je to úžasné. Odporúčam druhej strane, aby zozbierala 420-tisíc podpisov, aby prešla Ústavným súdom, vyvolala referendum. Sľubujem, že my nebudeme robiť žiadnu antikampaň a referenda sa zúčastníme.“
To bola jedna z pripomienok voči vám. Vaše združenie, o ktorom donedávna nikto nepočul, odrazu vyzbieralo také množstvo podpisov. Podarilo by sa to, keby za vami nestála katolícka cirkev?
„Stojí za nami viac ako 140 organizácií, ktoré sú známe v treťom sektore niekoľko desaťročí, ktoré pomáhajú rodinám a ich deťom. Všetci cítili, že rodinu treba postaviť do centra všetkých politík, že sa nikto nezaoberá pomocou rodinám, že nevieme, čo je pre dieťa dobré. V TA3 som v diskusii počul, že dieťa nemá právo na otca a mamu.“
