SME

Niekde podchody ľudia obchádzajú, inde sú z nich krčmy

Niekde podchody ľudia obchádzajú, inde sú z nich krčmy

V Topoľčanoch a v Banskej Bystrici pustili do podchodov aktivistov. Čisté, osvetlené a bezbariérové podchody sú skôr zriedkavosťou, ich údržba býva drahá.

[content type="longread-pos" pos="full"]

[/content]

BRATISLAVA. Niektoré podchody využíva veľký počet ľudí, iným sa, naopak, vyhne každý, hoci vedú popod frekventované cesty.

Stav podchodov odráža prístup vlastníkov, ktorým je najmä samospráva, k verejným priestorom a schopnosť, či skôr neschopnosť postarať sa o ne.

Bratislava a Nitra hľadajú peniaze na podchody v partnerstve s rôznymi firmami, mesto Košice nefunkčné podchody prenajíma podnikateľom a sú z nich pohostinstvá. Skultúrniť priestory cielenými grafitmi sa pokúšala Bratislava i Trenčín v prípade hlavného mesta so striedavým úspechom.

Peniaze dávajú vlastníci zväčša na najnutnejšiu údržbu. Na rekonštrukcie peniaze nenachádzajú. Najzdevastovanejšie či najmenej využívané podchody obvykle dajú uzavrieť. Snažia sa tak zamedziť vstupu asociálov.

Pozitívne skúsenosti s oživením a sfunkčnením verejných priestorov majú napríklad v Banskej Bystrici a v Topoľčanoch. Jeden z podchodov v centre Banskej Bystrice dali do poriadku mladí výtvarníci v rámci projektu Týka sa nás to. V Topoľčanoch zas dostalo v autobusovom podchode priestor združenie Multimediálne pre súčasnú kultúru a usporadúva tu rôzne akcie.

Západné Slovensko

Grafity len maskovali špinu.

1. BRATISLAVA. Pred majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji alebo pred voľbami. Vtedy začala Bratislava čistiť a meniť svoje podchody. Dokopy ich spravuje 22, z toho štyri sú zatvorené. Mesto platí údržbu, na opravy priestorov nemá peniaze.

Niekoľké sa snažilo zlepšiť pomocou grafity malieb a sprejerov, ľudia však kritizovali nekoncepčné riešenie a maskovanie špiny, odborníci upozorňovali na zničenie mramorových obkladov.

V rámci investícií hľadá mesto na podchody peniaze v partnerstve s rôznymi firmami.

Najväčší podchod v meste na Trnavskom mýte s deviatimi ramenami pohyblivých schodov otvorili s veľkou slávou v roku 1974, dnes má rozlámanú dlažbu na schodisku, zničené a opustené prevádzky, stále je bez bezpečnostných kamier či plánovanej prestavby. V roku 2011 ho menili sprejeri, premenu v rámci majstrovstiev platil mobilný operátor.

Obrázky po dlhom čase odstránili, steny však dlho čisté nevydržali. Do správy chcela podchod získať od magistrátu mestská časť Nové Mesto, no neúspešne

Sprejeri cielene zlepšovali aj iné podchody, napríklad pri Ekonomickej univerzite v Petržalke, kde na opravy prispela firma Lenovo, maľovalo sa aj na steny podchodu v Karlovej Vsi na Borskej.

Podchod na Zochovej dostal na obklad takisto nové maľby. Výjavy z mesta sem nastriekali sprejeri v roku 2013. Úpravy platila firma J&T Real Estate.

Na ošarpaný podchod na Patrónke magistrát stále hľadá partnera. Náklady odhadujú na 80-tisíc eur. V roku 2012 podchod skultúrnili maľbami študenti Školy úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru .

2. NITRA. Podchod na Klokočine vybudovali za bývalého režimu. Pôvodne na svetelnej križovatke Hviezdoslavova – Dolnočermánska neboli priechody pre chodcov. Keď ich urobili, ľudia stratili o podchod záujem. Priestor tu našli asociáli a mesto dalo vstupy do podchodu zamurovať.

Neskôr, keď v okolí postavili obchodné centrá, sa objavili hlasy, že podchod treba obnoviť. Medzitým však mesto podchod prenajalo firme z Topoľčian, ktorá tu v roku 2007 otvorila diskotékový klub. Dnes je podchod uzamknutý.

„Spoločnosť neplatí nájomné. Nevieme sa s ňou skontaktovať,“ povedal Ľudovít Janček z Mestských služieb. O ďalšom využití podchodu zatiaľ mesto neuvažuje.

3. TOPOĽČANY. V autobusovom podchode v Topoľčanoch dostalo priestor združenie Multimediálne pre súčasnú kultúru. Podchod spája vlakovú a autobusovú stanicu s pešou zónou mesta a rezidenčnú časť Mravenisko. Konajú sa tu výstavy, koncerty a rôzne podujatia. Priestory si aktivisti museli dať upraviť, majú tak otvárateľné a sčasti priehľadné steny.

Ich aktivity môžu registrovať aj tí, ktorí len prechádzajú podchodom. „Máme celý deň rušno a snažíme sa ľudí malými kultúrnymi kúskami vytrhnúť z ich sveta pri ceste do práce či do školy,“ hovorí Zuzana Godálová predsedníčka Občianskeho združenia Nástupište 1-12.

Priestory majú v prenájme od mesta Topoľčany za symbolickú sumu. Podľa Godálovej sa terčom vandalizmu doteraz ich priestor nestal.

4. TRENČÍN. Niekdajšia Tatra pasáž pri hoteli Elizabeth je najfrekventovanejším podchodom v Trenčíne. Spája mestský park s centrom mesta. Počmárané steny nechalo mesto čiastočne prekryť sprejmi. Päť rímskych nápisov v piatich jazykoch stálo tritisíc eur. Hlavný architekt mesta Trenčín hovorí o modernom street arte, profesionálni sprejeri o amatérskej práci.

Nedávno železnice dokončili podchod spájajúci predstaničný priestor a mestskú časť Sihoť. Terčom kritiky bol už počas výstavby. Nesprávne uložený obklad na stenách bolo treba dvakrát vymeniť. Chodci by privítali protišmykovú dlažbu, či vyššie umiestnené madlá.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/6/76/7641956/sm-0131-005f-kvpjudy.rw_r6635_res.jpg" author="KORZÁR – Judita Čermáková "]Bar v podchode na Triede KVP.[/content]

Východné Slovensko

Z podchodov sú krčmy.

KOŠICE. Nevyužívané podchody v Košiciach mesto prenajíma. Niektoré fungujú ako miestne pohostinstvá či bary. Nájomca zaplatí mestu za takýto priestor mesačne 182 eur.

V Košiciach je celkovo 22 podchodov. Z nich 16 je mestských, päť má v správe dopravný podnik. Podchod pri katastrálnom úrade, patril v minulosti Závodom ťažkého strojárstva a dnes sa k nemu nik nehlási.

Viaceré podchody sa nevyužívajú, chátrajú, prípadne ich mesto dalo uzatvoriť.

Samospráva dúfa, že ich v budúcnosti budú chodci opäť využívať. Ich údržba je drahá, ročne dáva mesto na čistenie všetkých podchodov 10­tisíc eur.

Viaceré podchody chodci nevyužívali ani v časoch, keď boli nové.

Strmé schody, nefungujúce osvetlenie, zápach či kvapkajúca voda prekážali ľuďom v minulosti rovnako ako dnes a aj tí, čo na to nie sú odkázaní, radšej využívali bezbariérové priechody pre chodcov.

Navyše, pred 30 až 50 rokmi, v čase výstavby sídlisk boli priechody aj bezpečnejšie, na cestách bolo menej áut.

Stredné Slovensko

Keď prší, voda zateká.

1. ŽILINA. Do podchodu na železničnú stanicu aj po rekonštrukciách zateká, miestami je ohradený páskou. Chýba bezbariérový prístup.

Na nedostatky upozornila železnice aj radnica. „Dohodli sme sa s mestom na rozsahu prác, ktoré mali viesť k zlepšeniu situácie,“ informovala hovorkyňa Železníc slovenskej republiky Martina Pavliková. Materiál dodali železnice, práce stavebná firmu DVBstav.

O pretrvávajúcom probléme s vodou spoločnosť vie. „Hlavným dôvodom zatekania je rozbitá spevnená plocha nad podchodom a oprava problém z väčšej časti odstránila,“ doplnila hovorkyňa.

Aj napriek tomu je v podchode stále voda. Momentálne prebiehajú rokovania s DVBstavom.

Ľudia sa sťažujú aj na bariéry. Pôvodný eskalátor dlhodobo nefungoval. Aktuálny rozpočet mesta však s rampou pre imobilných ľudí nepočíta.

„Na ilustráciu, ako by podchody mali v budúcnosti vyzerať, slúži železničná stanica Trenčín, kde podchody a prístupy pre cestujúcich spĺňajú normy Európskej únie,“ povedala.

Podchod na Námestí hrdinov v Budatíne postavili v súvislosti s výstavbou diaľničného privádzača Žilina - Brodno v roku 2005. Dlhšie sa čakalo na dokončenie rampy v podchode, bránila tomu stará neobývaná budova. Po vyvlastnení ju Slovenská správa ciest dala zbúrať a vybudovala aj bezbariérový prístup k zastávke MHD a obytným domom. (aj)

2. MARTIN. Do podchodu pri obchodnom centre Tulip v Martine počas dažďov zateká, nefunguje v ňom prečerpávací systém. Na opravu treba odhadom 15­tisíc eur. „V tomto roku sa do rekonštrukcie pustíme,“ povedala prednostka Mestského úradu v Martine Katarína Katinová.

Podchod v centre mesta pri katolíckom kostole vedie popod frekventovanú cestu. Je relatívne v dobrom stave, sú v ňom obchodné prevádzky. V jeho blízkosti sa však zdržiavajú bezdomovci a Martinčania sa sťažujú na zápach.

„Podchody v meste čistia aktivační pracovníci, v prípade väčšieho znečistenia servis zabezpečuje spoločnosť Brantner Fatra,“ povedala Zuzana Kalmanová, hovorkyňa mesta Martin.

3. PRIEVIDZA. Podchod medzi sídliskami Žabník a Necpaly patrí mestu a vedie popod hlavný cestný ťah cez Prievidzu. Podchod zo 70. rokov je zdevastovaný a má prekryté vstupy. Ľudia prechádzajú cez frekventovanú cestu.

4. BANSKÁ BYSTRICA. K problémovým patrí v Banskej Bystrici frekventovaný podchod na Štefánikovom nábreží, ktorý prepája centrum mesta s Hronským predmestím. V minulosti ho pri silnejších dažďoch zaplavovala voda. Keď voda primrzla, podchod sa menil na klzisko.

Príčinou je zlé technické riešenie podchodu. „Urobili sme niekoľko menších technických opatrení, ktorými sme výrazne zlepšili pôvodný stav. Mesto momentálne nemá prostriedky na celkovú rekonštrukciu podchodu,“ povedala Renáta Hláčiková z Mestského úradu v Banskej Bystrici.

Vďaka projektu Týka sa nás to sa minulý rok podarilo väčšiu časť podchodu skultúrniť. Priestor na realizáciu v ňom dostali výtvarníci.

5. ZVOLEN. Jediný mestský podchod vo Zvolene vedie popod štvorprúdovú cestu popri najväčšom sídlisku Západ. Ľudia, ktorí sa chceli dostať na autobusovú zastávku na druhej strane, radšej prebiehali cez cestu a preliezali zábradlie. Správca cesty preto pozdĺž zábradlia umiestnil oplotenie. Obchádzka cez svetelnú križovatku však znamená prejsť asi 500 metrov.

„Podchod je špinavý a slabo osvetlený,“ hovorí predseda Občianskej iniciatívy Zvolen-Západ Albín Geršič.

„Presunuli zastávku pre prímestskú dopravu, zostala tam však zastávka pre diaľkové linky. Podchod je tiež skratkou do záhradkárskej osady.“

Pri dažďoch steká do podchodu blato a nedá sa cezeň prejsť. Znečisťujú ho aj bezdomovci. „Podchod pravidelne čistíme,“ hovorí Anna Bešinová z Mestského úradu vo Zvolene.

6. LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Starý podchod alebo priepust v Liptovskom Hrádku slúži ako skratka pre peších zo sídliska Belanská štvrť do centra mesta. Popod železničnú trať sa prechádza len na vlastné riziko.

Cez priepust v minulosti tieklo odklonené rameno rieky Belá, ktorá zásobovala vodou jazierka pri hrade a v arboréte.

V 70. rokoch, v čase výstavby sídliska, vodu zviedli do betónového žľabu. Obyvatelia tak začali priepust využívať ako podchod na druhú stranu železničnej trate.

Neudržiavaný podchod sa časom dostal do havarijného stavu. Začalo hniť provizórne drevené spevnenie a hrozil aj zosuv pôdy. Aj po rekonštrukcii ním však Hrádočania môžu prechádzať len na vlastnú zodpovednosť. Priepust patrí Železniciam Slovenskej republiky.

Čítajte ďalej

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

Dlhodobo nezamestnaní ľudia pracujú na poli v Raslaviaciach.

V SNS vyčkávajú na Danka a mlčia, viaže ich zákaz zhora

Danko nezvládol situáciu, SNS na vstup do koalície nemala.

Plavčan by mohol ešte pred odchodom otočiť zopár miliónov

Pred uzatvorením je tender na centrálny internet.

Peter Plavčan

Španielska polícia zastavila druhý útok, zabila päť útočníkov

Počet obetí útokov v Katalánsku sa zvýšil na 14.

Ak si kúpite kuracinu v Tescu, môže vás zastaviť esbéeskár

V niektorých predajniach dáva Tesco bezpečnostné prvky aj na mäso.

Nákup mäsa v Tescu.

Teroristi zaútočili v Barcelone, zahynulo najmenej 13 ľudí

Dodávka vrazila do davu ľudí v centre mesta. K útoku sa prihlásil Islamský štát.

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop