PREŠOV. Od novembra 2015 nebudú zdroje na činnosť komunitných centier, čo ohrozí rozbehnuté procesy. Obce a tretí sektor nezvládnu platiť kúrenie ani prácu odborníkov.
Zažili to mnohí, ktorí robia v komunitných centrách viac rokov. Keď dobehne projekt, prihlásia sa na úrade práce a čakajú na úspešnosť nového. Niektorí pracovali mesiace zadarmo.
Takáto situácia sa roky opakuje. Reálne štátne financovanie na súvislú a udržateľnú prácu s vidieckymi komunitami chýba.
"Budúcnosť sa mi nezdá ružová. Stále je to o projektoch," povedal v paneli konferencie v Prešove vysokoškolský pedagóg Alexander Mušinka.
Nórske a švajčiarske finančné mechanizmy sa vyčerpajú naraz a ďalšie zdroje z týchto schém najbližšie dva roky nebudú. Dlho očakávaný Národný projekt Komunitné centrá ide teraz z dočerpania starých peňazí Európskej únie.
Starostovia avizujú, že tlak na obecný rozpočet je neúnosný, a tak ľudí na terénnu prácu zo svojich nezaplatia. V januári ich prijali na desať mesiacov a čo bude v novembri, netušia. Ak nebudú peniaze, centrá pôjdu v obmedzenom režime alebo ich zatvoria.
Úradníci nemajú informácie
Ešte vo februári 2015 nevedia, kedy sa otvoria výzvy na ďalšie financovanie terénnej sociálnej práce. Fundované odhady hovoria, že možno o rok.
Pritom požiadavka zdola je obrovská a vidiek je motivovaný. Na Implementačnej agentúre pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia evidujú 218 žiadostí na podporu komunitných centier.
„Zdroje z vnútorného prostredia štátu by sa mali zvýšiť. Tento štát nie je až taký chudobný,“ myslí si riaditeľ Nadácie Ekopolis Peter Medveď.
Požiadavku na štátnu pomoc vylúčeným komunitám vyjadrili neziskové organizácie Člověk v tísni a ETP Slovensko symbolicky. Na konferencii, ktorú spolu zorganizovali 11. februára v Prešove, odovzdali štafetu trom kľúčovým inštitúciám.
Zľava Slávka Mačáková (ETP) a Timea Stránska (Člověk v tísni). Foto Roman Čonka.
Drevený kolík dostalo ministerstvo práce, vnútra a združenie miest a obcí. Tretí sektor takto apeloval na verejnú správu, aby vytvárala dlhodobé partnerstvá a nehazardovala s dôverou klientov.
ETP Slovensko pracuje v teréne východného Slovenska 16 rokov a stopu zanechalo v 40 lokalitách. V niektorých pôsobili mesiace a niekde až 14 rokov. Výsledky boli vždy najlepšie tam, kde pracovali dlhodobo a udržali funkčné komunitné centrá.
Na Slovensku je 800 oblastí, ktoré potrebujú dlhodobú sociálnu intervenciu. Podľa Atlasu rómskych komunít 2013 asi 150 z nich nespĺňa základné ľudské potreby obyvateľov vylúčených komunít, napríklad prístup k pitnej vode.
Jedna intervencia terénnej sociálnej práce stojí od sedem do desať eur. Je to hodnota adresného zapojenia jedinca do dvojhodinovej aktivity. ETP poskytlo za dva a pol roka 150 375 priamych intervencií v desiatich centrách.
Alternatívne metódy pomohli
Zistili, že práca s deťmi z osád musí začať podstatne skôr. Počas jedného roka rómske deti nedobehnú svoj hendikep oproti majorite. Príprava sa zlepšila, keď začali s deťmi od troch rokov a pracovali s nimi až do začiatku školskej dochádzky. V praxi sa osvedčila metóda psychológa Roberta Feuersteina, ktorý pracoval so sirotami v Izraeli po druhej svetovej vojne.
Pozoruhodné výsledky majú z Veľkej Idy, kde sa zaoberali žiakmi z nultej triedy a prvákmi. Denne trávili spolu tri hodiny po vyučovaní. Dynamické testovanie po dvoch rokoch ukázalo, že schopnosť učiť sa nie je u detí poškodená. Školské výkony žiakov sa zlepšili a učitelia boli nútení zmeniť názor, že sú deti z osád nevzdelávateľné. Navyše ani jedno dieťa zapojené do projektu nemalo neospravedlnené hodiny. Výrazný rozdiel nastal v chuti do učenia a ochote tráviť čas v škole.
Prax ukázala, že problémy sú na seba naviazané. Ruka v ruke s chudobou ide zhoršené zdravie, závislosť na sociálnom systéme, sociálne vylúčenie, nevzdelanosť. "Išli sme každý svojou cestou, ale dostali sme sa do rovnakého bodu," povedala riaditeľka ETP Slávka Mačáková o tom, prečo výsledky prezentovali spoločne s Člověk v tísni Slovensko.
Prešov, 11. 2. 2015. Foto Roman Čonka.

Beata
Balogová
