BRATISLAVA. V roku 2023 budú zamestnávatelia najviac potrebovať vyštudovaných mechanikov, energetikov a elektrotechnikov.
Údaje prezentovali zástupcovia ministerstva školstva a Centra vedecko-technických informácií (CVTI) na konferencii Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti.
Nový portál pre stredoškolákov
"Štát okrem dát o vývoji trhu práce a poznania kompetencií, ktoré v porovnaní s potrebami trhu práce študenti dostávajú, potrebuje vytvárať aj nástroje, ktoré pomôžu zbúrať bariéry medzi vysokým školstvom a zvyškom hospodárstva," uviedol minister školstva Draxler.
Predstavil takto nový portál lepsieskoly.sk. Web určený stredoškolákom prináša z dát pochádzajúcich zo Sociálnej poisťovne i prieskumu CVTI prehľad o uplatniteľnosti absolventov vysokých škôl na trhu práce i rozdiely v priemerných platoch, ktoré dosahujú študenti rôznych typov fakúlt. Zaoberá sa prognózou vývoja v uplatnení študentov vysokých škôl.
Ako v tejto súvislosti informoval Peter Obdržálek z CVTI, v roku 2023 bude ekonomicky aktívnych absolventov o 127.000 viac ako v súčasnosti, pracovných miest bude však iba o 83.000 viac. Obdržálek poukázal na nárast disproporcie medzi získaným vzdelaním a pracovnými ponukami, ktoré umožnia pôsobiť v oblasti, ktorej sa študenti venovali na škole.
"V priebehu nasledujúcich rokov by malo pribudnúť 53.000 absolventov spoločensko-vedných odborov, takmer polovica z nich si uplatnenie však nenájde," uviedol Obdržálek. Vyhľadávaní budú najmä absolventi technických škôl. "Už dnes chýba 5.500 inžinierov a v roku 2023 bude chýbať 20.000 absolventov vysokých škôl s technickým zameraním," spresnil Obdržálek.
V súčasnosti je pracovných miest, kde zamestnávatelia požadujú vysokoškolský diplom, o 67.000 menej, ako je samotných absolventov. Pracovať vo vyštudovaných odboroch zostávajú veterinári, informatici a právnici. Naopak, iba tretina študentov humanitných vied robí to, čo vyštudovala.
Diskutovali o prepojení
Priblížením vysokoškolského vzdelávania k potrebám trhu práce a prepojením štúdia s podnikovou praxou sa dnes na konferencii Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti venovali zástupcovia vysokého školstva na Slovensku i predstavitelia podnikateľských združení a reprezentanti privátnych spoločností.
Význam prepojenia štúdia s praxou ocenila aj rektorka Žilinskej univerzity Tatiana Čorejová. Ako uviedla, práve v spolupráci s hospodárskom sektorom sa snaží univerzita identifikovať i odpovedať na potreby trhu práce, a to na úrovni tvorby študijných programov, praxe či exkurzií.
"Spolupráca s podnikmi nie je len o konkrétnych projektoch, ale o komplexnom pohľade na študenta, ktorému reálny kontakt s praxou pomáha rozvíjať zručnosti, schopnosti i poznanie seba samého ohľadom profesijných plánov do budúcnosti," uviedla rektora Žilinskej univerzity.
