Bratislava 19. decembra (TASR) - Slávnostne vyzdobený vianočný stromček ožiarený sviečkami v domácnostiach i na verejných priestranstvách je na Slovensku ako aj v mnohých iných krajinách tradičnou súčasťou Vianoc. Pre katolíckych veriacich sú významným symbolom vianočných sviatkov aj jasličky a scéna betlehema.
Jasličky sú prvý raz historicky podložené v polovici 16.storočia v Taliansku a Španielsku, trochu neskôr sa objavujú v južnom Nemecku. Po roku 1600 sa betlehemy rýchlo rozšírili a jednoduchí ľudia ich začali vyrezávať a zostavovať. Vrcholom umenia zhotovovania betlehemov bolo obdobie baroka. Koncom 18. storočia sa šírili najmä z Neapolu a Tirolska.
Prvú jedličku ozdobenú sviečkami znázorňuje medená rytina z roku 1506 od Lucasa Cranacha staršieho. Kresťanskú symboliku stále zeleného stromu so sviečkami a červenými guľami možno interpretovať rôznym spôsobom. Zeleň bola už v predkresťanskej dobe znamením nádeje na nový život uprostred zimy a kresťanstvo túto symboliku preberá. Zároveň sa vianočný stromček stavia na počesť príchodu Spasiteľa, tak ako ho zelenými ratolesťami vítali v Betleheme. Červené jabĺčka alebo gule symbolizujú biblický strom života, z ktorého jedli Adam a Eva, hoci to mali zakázané. Sviečky na stromčeku zas majú symbolizovať vieru v Krista ako Svetlo sveta.
Od 18.storočia sa vianočné stromčeky stále častejšie objavujú v evanjelických rodinách v strednej Európe. V katolíckych oblastiach sa ľudia do konca 19.storočia pridržiavali tradičných betlehemov, ktoré u protestantov nemajú význam. Šírenie sa stromčeka do celého sveta sa začalo po II.svetovej vojne. Dnes sú vianočné stromčeky obvyklé aj v krajinách bez kresťanských tradícií, napríklad v Japonsku či Indii.
