LIPTOVSKÁ PORÚBKA. „Prejsť cez tlupu pätnástich Rómov, ktorí sa zabávajú na moste a možno sú aj potúžení alkoholom, je nepríjemné. Uvidíme, či budú mať na nich dosah,“ hovorí tridsiatnik z Liptovskej Porúbky.
Starostka Jana Gazdičová využila možnosť zriadiť rómsku občiansku hliadku, ktorú na rok preplatí Implementačná agentúra Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Pre zlepšenie situácie doplní na kritické miesta kamery.
Tomáš Koky a Matej Bartoš oslovili výberovú komisiu a dostali zmluvu. Tomáš má dvadsaťdva, maturitu z elektropriemyslovky a jednu pracovnú skúsenosť. Keď ho prepustili, prihlásil sa do konkurzu na člena hliadky.
Hoci jeho nová práca vyzerá v zime ako krutá rehoľa, on je spokojný: „Teraz je to ešte lepšie. Nachodím sa, ale zarobím.“
Dvaja statoční
Muži prešli výberovým procesom a školením. Rozhodovala päťčlenná komisia so zástupcom obce, úradu práce, splnomocnenca vlády, partnerstva sociálnej inklúzie a policajtom špecialistom.
„Školenie bolo o tom, čo môžeme a čo nie. Nemáme právomoci ako policajti. Iba nás poučili, ako máme postupovať, keby bol nejaký problém,“ povedal Koky.
Hliadka dostala oblečenie s reflexnými vestami, baterky, mobil a fotoaparát. Pracovná doba je od piatej popoludní, končí po polnoci. Starostka Gazdičová kontroluje dochádzku a dodržiavanie pochôdzkovej trasy. Občas zavolajú občania, že na rajóne vidia iba jedného. Reflexné vesty svietia večer ďaleko a mládenci sú pod verejnou kontrolou.
„Zaregistroval som, že sa tu pohybujú. Pracujem na zmeny, takže ich vidím aj večer. Osobne ich nepoznám, sú to chlapci z rómskej komunity,“ povedal náhodný okoloidúci.
Občianske hliadky sú postavené na znalosti miestneho prostredia. Pracovníci si budovali autoritu, aby ich rešpektovali rovesnícke skupiny. Koky aj Bartoš majú sebavedomie. Pomáha im strohé čierne oblečenie s nápisom Rómska občianska hliadka.
Vnucuje sa myšlienka, ako je to s ich osobnou bezpečnosťou, veď majú v ruke iba mobil a baterku. Tvrdia, že nemajú pocit ohrozenia z miestnych ľudí, aj keď priznávajú, že ich právomoci sú minimálne.
„Keď je ich náhodou viac, je tam trošku stres. Keby zaútočili, nemám sa ako brániť,“ priznal Matej Bartoš. „Ja som mladý a viem o ľuďoch, čo pijú a berú drogy.“
Aj keď je mladší z dvojice, má dve deti. Keď sa mu narodilo prvé, prerušil na dva roky strednú školu. Práve teraz potrebuje doriešiť návrat do školských lavíc. Chce získať výučný list. Parťák ho v tom podporuje.
„Potrebuješ vzdelanie, lebo dnes už rodinu so základnou školou neuživíš.“
Radil mu, ako to má urobiť. Kratší spánok, a potom škola. Podľa Kokyho je to len organizačná záležitosť. Má celé dopoludnie čas.
Bývalo to horšie
„Zo začiatku to bolo také, že nás vôbec nerešpektovali. Ignorovali nás, naschvál vystrájali. Po mesiaci a pol si uvedomili, že je to naša práca a že to tak musíme robiť. Už sa to zlepšilo,“ povedal Bartoš.
Po troch mesiacoch sa ukázali prvé výsledky. Skupinky od stánku na autobusovej zastávke zmizli, z mosta sa vytratili tínedžeri.
„Veď to sú ich kamaráti. Zo dva razy som videla, že sa snažili rozbiť partiu, ale tí k nim boli drzí. Nakoniec sa im to podarilo,“ opisuje svoje pozorovanie mladá matka.
Foto Ingrid Ďurinová
Jej dvojročné dieťa sa rozbehlo ku rovnako ustrojeným mladým mužom a jedného z nich chytilo za ruku. Dožadovalo sa, aby mohlo chodiť po dedine s nimi.
Koky s Bartošom vnímajú spolužitie v Liptovskej Porúbke ako dobré. Rómovia sú tu integrovaní a s majoritou nemajú problém.
„Táto dedina nie je taká, že by diskriminovala. Tu nás všetci poznajú a vážia si nás. Vychádzame si tu dobre.“
Obavy majú skôr z prisťahovaných alebo návštevníkov. Tí zvyknú robiť výtržnosti.
Pomáhajú štátni policajti, ktorí sa občas zastavia. Vždy sa zaujímajú, akú majú službu. Rómska hliadka rieši najčastejšie čierne skládky a tínedžerov od 14 do 16.
„Zrušíme to. Prídeme tam, napomenieme ich a musia ísť preč,“ opisuje Bartoš.
Aj jeho mladší brat bol zo začiatku medzi nimi. Vyriešili to v rodine, keď mu rodičia vysvetlili, aby im nerobil hanbu, keď je jeho brat v hliadke. V oboch rodinách sú radi, že synovia pracujú, aj keď iba na dobu určitú.
Úloh je veľa
Kontrolujú nočný pokoj, predchádzajú konfliktom, chránia životné prostredie, majetok ľudí. Spolupracujú s terénnymi sociálnymi pracovníkmi.
Medzi kritériami pri výbere bola nielen znalosť domáceho prostredia a rómskej komunity, ale aj schopnosť tímovej práce. Ďalej prirodzená autorita, bezúhonnosť a vôľa pracovať na sebe. Koky a Bartoš majú džob do konca septembra.
Foto Ingrid Ďurinová
„Naučili sme sa komunikovať, jednať s ľuďmi. Je to dobrá skúsenosť a určite ju využijeme aj neskôr,“ nerieši Tomáš Koky, čo bude o osem mesiacov.
Obaja tvrdia, že im vo vlastnom okolí trochu závidia. Potvrdil to aj starší Róm, ktorý rúbal drevo pred svojou chalupou. Ani náhodou ich neľutuje, že mrznú v nočných hodinách.
„Áno, závidím im. Keby som tú prácu dostal ja, chodil by som po dedine aj do rána.“
Starostka Gazdičová je spokojná. Podľa nej sa bezpečnostná situácia v Liptovskej Porúbke zlepšila.
