Bratislava 20. decembra (TASR) - Takmer dve miliardy kresťanov na celom svete oslávia Vianoce, ktoré patria medzi najvýznamnejšie sviatky. Slovo Vianoce pochádza z nemeckého Weihnacht, čiže svätá noc. Kedy presne sa Ježiš Kristus pred zhruba 2000 rokmi narodil, nie je známe.
Narodenie Ježiša podľa kresťanského chápania znamená vtelenie Boha, ktorý sa stal jedným z nás, vstúpil do dejín ľudí, zmiloval sa nad nimi a daroval im spásu. Preto sú Vianoce sviatkami lásky.
Podľa evanjelistu Lukáša správu o narodení Mesiáša dostali od anjelov najprv pastieri. V meste Betleheme vzdialenom desať kilometrov od Jeruzalema stojí od 4. storočia Bazilika Narodenia Pána, jedna z najvýraznejších chrámových stavieb Konštantína Veľkého.
Na základe rozličných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára, kým iná časť pravoslávnych sa rozhodla pre 25. december podľa juliánskeho kalendára - čo zodpovedá 6. januáru.
Slávenie dňa 25. januára je po prvý raz historicky podložené v Ríme v roku 336. Niektorí historici vychádzajú z toho, že cirkev zvolila tento termín vedome, aby dala nový význam pohanskému sviatku narodenia neporaziteľného boha slnka, ktorý zaviedli rímski cisári v roku 274. Iní sa domnievajú, že termín sa vypočítal od 25. marca, dňa počatia Ježiša. Juliánskym kalendárom sa riadi pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, Srbsku, Poľsku, Česku, na Slovensku, v Gruzínsku a na Ukrajine, ako aj niektoré staré východné cirkvi. Pravoslávne cirkvi v Carihrade, Alexandrii, Rumunsku, Bulharsku, Grécku a sýrsko-pravoslávna cirkev používajú gregoriánsky kalendár.
Deň 6. január ako spomienka na narodenie Ježiša a klaňanie sa Troch kráľov je po prvý raz historicky doložený z roku 361 v Paríži.
