BRATISLAVA. Vláda schválila návrh Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR. Proces prípravy trval dva roky, pričom úlohu vypracovať ju prijala ešte predchádzajúca vláda Ivety Radičovej v novembri 2011.
Kým nadobudla súčasnú podobu, predchádzalo jej množstvo kritiky, nesúhlasných stanovísk a vzájomného osočovania.
Napriek tomu, že sa k nej uskutočnilo množstvo odborných podujatí a diskusií, v niektorých témach sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus vo všetkých diskutovaných bodoch.
Zo stratégie vyplýva niekoľko úloh
Napríklad komplexná analýza stavu uplatňovania a ochrany ľudských práv v SR; ustanovenie celoštátnej komisie pre výchovu a vzdelávanie k ľudským právam; posilnenie účinnej prevencie a eliminácie všetkých foriem násilia a intolerancie či ochrana práv a slobôd pre tých, ktorí žijú v partnerskom zväzku bez uzavretia manželstva.
Dokument má 51 príloh, ktoré tvoria východiskové podklady obsahujúce výstupy z odborných podujatí venovaných jednotlivým zraniteľným skupinám. Majú informatívnu povahu a slúžili ako základ na vypracovanie stratégie.
V rámci pripomienkového konania prišlo k materiálu 163 zásadných pripomienok, tie si uplatnili nielen ministerstvá, ale hlavne jednotlivci či mimovládne organizácie.
Niektoré z nich vyzvali kabinet, aby stratégiu neprijal a zároveň spustili petíciu proti nej.
Premiér Robert Fico si stojí za tým, že vláda schválila vyváženú stratégiu a všetci vrátane tých, ktorí posielali pripomienky, mali možnosť sa k tomuto dokumentu dostatočne vyjadriť.
"Len vyvážený a kompromisný materiál môže byť východiskom, nemôžeme prijať materiál, ktorý bude príliš naklonený jednému alebo druhému extrémnemu názoru," upozornil po rokovaní.
Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý zároveň ako predseda ľudskoprávnej rady vlády koordinoval vypracovanie stratégie, zdôraznil, že materiál nikomu nič nenanucuje, ani nemá za cieľ rozhodovať o veciach.
Prijatím stratégie sa nezmení súčasný právny stav
"Je to príspevok do diskusie, je to rámcový a programový dokument," vysvetlil.
Jeho príprava podľa neho priniesla zaujímavý poznatok, a síce, že slovenská spoločnosť ešte nie je pripravená na diskusiu o ľudských právach a že jej chýba tolerancia.
"Jedným z jej hlavných záverov je, že sa potrebujeme viac orientovať na výchovu a vzdelávanie k ľudským právam," konštatoval s tým, že na jednej strane je Slovensko súčasťou všetkých dôležitých ľudskoprávnych konvencií, ale do reálneho života sa to premieta minimálne.
Podľa podpredsedníčky parlamentu Eriky Jurinovej tento dokument veľká časť občanov nechce. Poukázala na už spomínané spustenie petície, pod ktoré sa za niekoľko hodín podpísalo takmer 14 000 signatárov.
"Je to bezprecedentne rýchla mobilizácia a jasný prejav názoru občanov," poznamenala Jurinová, ktorá sa do procesu prípravy stratégie aktívne zapájala od roku 2013.
Upozornila na to, že ide len o ďalší papier, ktorý konkrétne nerieši vymožiteľnosť alebo lepšiu ochranu ľudských práv.
Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Richard Vašečka si myslí, že proces prípravy stratégie, v ktorom konzervatívne mimovládne organizácie boli zredukované len na štatistov, vydláždil cestu k referendu.
"V ňom sa len zhmotnili obavy občanov, že vláda nedostatočne zohľadňuje ich názory a postoje, ako to ukázala aj teraz," konštatoval.
