Nitra 20. decembra (TASR) - Drevený, papierový, slamený, porcelánový i hlinený betlehem je neodmysliteľnou súčasťou vianočnej výzdoby chrámov, kostolov, fár, príbytkov kňazov i vyhľadávaným symbolom dotvárajúcim atmosféru Vianoc v kresťanských rodinách. Vymyslel ho svätý František z Assisi, taliansky kňaz, básnik, humanista a zakladateľ rádu františkánov, ktorý žil na prelome 12. a 13. storočia n.l.
Muž, ktorého podľa legendy "počúvali aj vtáci", vyhľadal v lesoch jaskyňu, priviedol do nej kravu i oslíka a z priateľov zostavil svätú rodinu - Jozefa, Máriu i malého Ježiška. Na Štedrý deň pozval k živému obrazu narodenia kresťanského kráľa svojich najbližších. Obraz bol údajne taký presvedčivý, že kto ho uvidel na vlastné oči, klesol na kolená a zotrval v hlbokej modlitbe. Chýr o maštaľke s výjavom narodenia Spasiteľa sa rozšíril doďaleka a k jaskyni sa uberali zástupy pútnikov. Po smrti Františka z Assisi sa na symbol takmer zabudlo. No v neskorom stredoveku, na začiatku 17. storočia, sa betlehemy so svätou rodinou stali opäť súčasťou vianočnej symboliky. K ich trvalému zaradeniu do vianočnej výzdoby prispeli v 18. storočí ľudoví remeselníci, insitní výtvarníci i profesionálni umelci, ktorí vo svojej tvorbe rozvinuli pôvodný námet do rozmanitých podôb. Teológovia ale pripomínajú, že aj ten najväčší a najdokonalejší betlehem by nemal potláčať výpoveď o tom, že kresťanský kráľ prišiel na svet ľudí ako najobyčajnejší a najchudobnejší zo všetkých, aby ich obdaroval bohatstvom ducha, viery, pravdy a poznania, prevyšujúcom všetky svetské poklady.
