Prečo ste sa rozhodli skúmať výbušniny?
„Ako decko som objavil u otca v skrini učebnicu, v ktorej bol návod na výrobu pušného prachu. Kedysi si stačilo kúpiť za korunu dusičnan draselný, drevené uhlie a síru a mohol som ho vyrobiť doma. Na chemickej priemyslovke sme sa tomu nevenovali stále, ale človeka to láka. Výbuchy, požiare a bengálske ohne deti priťahujú, je to efektná chémia. Skončilo sa to dosť nebezpečne. Keď som mal osemnásť rokov, pri explózii mi skoro odtrhlo prsty. Teraz ich nemôžem zohnúť.“
Neodradilo vás to?
„Ostal som verný chémii, nastúpil na vysokú školy a som organickým chemikom. Výbušniny k tomu patria. Teraz sa v rámci projektu centra excelentnosti na Policajnej akadémii venujem skúmaniu výbušnín a povýbuchových splodín.“
Je na Slovensku náročné dostať sa k výbušninám?
„Dnes je možné dostať výbušné látky v podobe prskaviek, delobuchov a rakiet. Tie sú urobené bezpečne a ak sa s nimi narába podľa návodu, hrozí iba malé nebezpečenstvo. Predtým, než boli dostupné, si ľudia vyrábali delobuchy podomácky. To sa robí aj dnes, ľudia to stále robia hlavne pre efekt, zo zvedavosti či na páchanie trestnej činnosti. Bolo to tak v prípade nálože v Košiciach, teroristických útokov v Londýne a aj Bostone.“
O aké látky zvyčajne ide?
„Najčastejšie sú to peroxidy acetónu, ktoré sú veľmi ľahko dostupné. Nedajú sa kúpiť, ale ľahko sa vyrábajú pomocou reakcií acetónu, peroxidu vodíka a kyseliny. Návody sú dostupné na internete aj s efektnými ukážkami výbuchov. Chýbajú tam však ukážky ľudí, ktorí pri experimentoch prišli o oči, ruky alebo prsty. Ľudia tak vidia iba lepšiu stránku zaujímavej chemikálie, ktorá spôsobuje výbuchy a trhá stromy.“
Chemické znalosti netreba
Môžeme porovnávať silu domácich a priemyselných výbušnín?
