BRATISLAVA. „Niektoré deti hovoria krásne čisto, vyslovujú všetky hlásky zreteľne, ďalšie zápasia so šušlaním, nevedia vysloviť r, zamieňajú si hlásky, “ hovorí učiteľka Lucia Horváthová. V materskej škole v Chorvátskom Grobe má triedu sedemnástich predškolákov.
Učiteľky rodičov upozorňujú, že by nesprávnu reč detí mali riešiť. „Niektorí tak urobia hneď, iní to odkladajú pre zaneprázdnenosť,“ hovorí Horváthová.
Porúch pribúda
Na zvyšujúci sa počet detí s poruchami reči upozornili aj nedávne zápisy do prvých tried základných škôl.
„Je to problém, niektoré deti sme museli odporučiť do logopedických poradní,“ povedala učitelka Simona Čárová z Trnavy.
Rovnakú skúsenosť má aj riaditeľka Centra pedagogicko-psychologického poradenstva v Považskej Bystrici Kristína Priedhorská. „Takéto deti k nám prichádzajú častejšie ako v minulosti,“ povedala. Najčastejší problém je s výslovnosťou sykaviek, a písmen l a r.
20-tisíc Slovákov na jedného logopéda (mapa)
Deti sa menej rozprávajú
Psychologička Priedhorská pribúdajúce poruchy reči u detí vysvetľuje tým, že niektoré menej komunikujú, viac sedia za počítačom a hrajú rôzne hry. Tento jav sa však nedá zovšeobecniť, lebo poruchy reči majú aj deti, ktorým sa rodičia venujú až enormne.
„Našej vnučke sme odmalička čítali knižky, veľa sme sa s ňou rozpávali, zapájala sa do všetkých možných aktivít a r zvládla až po niekoľkomesačnom nácviku u logopedičky,“ povedala Milena Laciková, stará mama prváčky z Levíc.
Na logopéda sa čaká
Rodičia, ktorí pomoc logopédov vyhľadajú, sú zaskočení dlhými objednávacími termínmi u týchto odborníkov. Niekedy treba čakať aj mesiac, záleží to aj na lokalite.
Zuzana Oravkinová, ktorá dlho pôsobila v Slovenskej asociácii logopédov, povedala, že pre dlhé čakacie lehoty môže u niektorých detí terapia aj zlyhať, niektoré ju zase nedostanú včas.
Zsolt Cséfalvay, vedúci Katedry logopédie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave hovorí, že Slovensko má najmenej logopédov na počet obyvateľov medzi krajinami Európskej únie. „Pritom máme jedno z najlepšie prepracovaných vysokoškolských štúdií logopédie.“
Škola dodá ročne 20 ľudí
Za posledných päť rokov z jedinej slovenskej katedry logopédie v Bratislave vychádza každý rok iba dvadsať absolventov.
Záujem uchádzačov je sedemnásobne vyšší, ako môžu prijať. Od druhého ročníka majú študenti intenzívnu prax.
Cséfalvay hovorí, že k nízkemu počtu odborníkov na Slovensku prispievajú zdravotné poisťovne. Limitujú počty logopédov, s ktorými uzatvárajú zmluvy.
Škola môže vyvolať zajakavosť
BRATISLAVA. Detská reč sa môže zhoršiť podľa odborníkov aj vtedy, ak rodičia dajú dieťa do školy predčasne.
„Ak rodičia neposlúchnu psychológov a dajú predškoláka do prvej triedy aj napriek tomu, že im to neodporúčajú, môže sa u detí prejaviť zajakavosť,“ povedala Božena Jankovská z logopedickej poradne v Trenčíne.
Ak je prváčik frustrovaný v kolektíve školákov a nestíha tempu ostatných detí, jeho reč sa môže zrazu pod ťarchou povinností zhoršiť.
Profesor Zsolt Cséfalvay hovorí, že naše najnovšie výskumy ukázali, že v pozadí dyslexie stoja poruchy jazykových schopností.
„Keby sa včas podchytili v predškolskom veku, mali by sme na Slovensku menej detí s dyslexiou,“ povedal Cséfalvay.
(or)
