BRATISLAVA. Mala vtedy 29 rokov. Jej 19ročný brat Jozef išiel do centra Popradu kúpiť zápalky. Keď vyšiel z obchodu, zasiahla ho guľka zo samopalu. Po prevoze do nemocnice v Spišskej Sobote zomrel.
Je to príbeh Anny Malej a jej brata Jozefa Bonka, ktorý sa 21. augusta 1968 stal obeťou vojsk Varšavskej zmluvy, ktoré vtrhli do vtedajšieho socialistického Československa.
Pod pozývacím listom pre cudzie vojská bol podpísaný aj Vasil Biľak. Bol ideologickým tajomníkom KSČ a svoj vplyv v strane si udržal prakticky až do pádu režimu v roku 1989. Zomrel vlani ako 96-ročný, trestu sa vyhol.
V sobotu Biľakovi pri príležitosti prvého výročia jeho smrti mimoparlamentná Komunistická strana Slovenska odhalila pamätník v rodnej obci Krajná Bystrá pri Svidníku. Obec papalášovi in memoriam udelila čestné občianstvo za zásluhy o rozvoj obce. Na odhalení pamätníka rečnil aj starosta Ján Štefanco. V roku 2010 na funkciu úspešne kandidoval za pravicovú SDKÚ.
Z odhalenia pamätníka urobila reportáž RTVS. K Biľakovi bola ostýchavo neutrálna. „RTVS ako verejnoprávna inštitúcia považuje každú pripomienku k svojmu vysielaniu za dôležitú,“ reagovala na to jej hovorkyňa Dominika Šulková.
Sestra: Bolí to
- posledný prezident ČSSR Gustáv Husák mal mať pamätnú tabuľu v rodnej bratislavskej Dúbravke, pre protesty ju dodnes neosadili,
- v roku 2011 osadili bustu Ferdinanda Durčanského, ktorý bol ministrom za vojnového slovenského štátu, v rodnom Rajci,
- pamätnú tabuľu na rodnom dome v Bytči má prezident slovenského štátu Jozef Tiso, nie je to jeho jediná tabuľa,
- pred Úradom vlády stále stojí socha komunistického funkcionára a kolektivizátora Mareka Čulena.
„Je mi ťažko a bolí ma to,“ reaguje dnes 75ročná Anna Malá na odhalenie Biľakovho pamätníka. Má zmiešané pocity, keď sa pamätníky odhaľujú takýmto ľuďom. „Nemôžem si v dobrom spomenúť na toho, kto ich volal,“ hovorí o Rusoch Popradčanka, ktorá nevylučuje, že pre svojich rodákov mohol Biľak urobiť aj dobré veci.
