Banská Bystrica 21. decembra (TASR) - Najkrajšie zvyky, obrady, piesne a úkony patrili v minulosti na Horehroní k Vianociam. Aj v najchudobnejšej chalúpke zdobili stromček, rozvoniavali opekance a kapustnica.
Posledné dni pred sviatkami venovali vianočným prípravám. Gazdinky piekli koláče, chleby, chystali opekance. Chlapi sa starali o to, aby bol v dome stromček, dosť dreva na celé Vianoce, ale nezabúdali ani na statok. Malí žiaci, či mendíci, roznášali po domoch vianočné oblátky - trúbeľky. Piekli ich buď na fare, alebo ich piekol pán učiteľ - rechtor.
Keďže hory, popod ktoré lenivo tečie Hron, boli štedré na ihličnaté stromy, bývala počas Vianoc zavesená na hrade - tragare jedlička.
Stromček prizdobovali orieškami, jabĺčkami, nejakým medovníkom či ozdobami z papiera, ktoré vyrobili deti.
Na Štedrý deň sa bolo treba od rána postiť. Večer pripravila slávnostný štedrovečerný stôl matka, pomáhali jej aj staršie dievčatá. Pokiaľ mamka chystala stôl, otec doniesol step slamy, položil ho pod stôl so slovami:"Aj Ježiško sa narodil na slame." Neskôr obopol nohy stola reťazou, aby rodina držala pohromade. Ale pod stôl položil aj kus železa. Verilo sa, že kto sa ho dotkne bosou nohou počas večera, nemal mať na nohách ani vredy, ani nijaké boľačky.
Skôr, ako si rodina zasadla okolo stola, zobral otec do dreveného korýtka z každej dobroty a zaniesol do stajne. Vraj, aby aj zvieratká vedeli, čo sú Vianoce. Potom po spoločnej modlitbe začala večera.
Vianoce bez chodenia chlapcov a mládencov s betlehemom si nevedeli predstaviť v žiadnej rodine ani na Horehroní. Nebolo krajšieho obrazu, ako keď sa v dedinských kostolíkoch stretli betlehemci zo všetkých okolitých osád.
