Banská Bystrica 21. decembra (TASR) - Nie všade v horehronských dedinkách bol v minulosti štedrovečerný stôl plný dobrôt, ale ani na jednom nemali nikdy chýbať orechy, med, cesnak, jabĺčka, hrach a šošovica.
Orechy boli nielen na stole, ale hádzali ich na Štedrý večer i do studne, aby nevyschla a bol v nej po celý rok dostatok čerstvej vody. Toto robievala najčastejšie mať. Otec od štedrovečerného stola hádzal orechy do všetkých kútov izby, aby domu priniesli zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie.
Podľa starých zákonov každý člen rodiny mal dostať od toho najstaršieho do úst za lyžičku medu, aby mu po celý rok pripomínal, že treba sladko žiť v rodinnej pohode a zhode. Ešte pred večerou robievala mať deťom medom krížik na čelo, aby boli dobré. Ale med zanášal gazda aj kravičkám do maštale, aby mali sladké mliečko.
Cesnakom sa natierali zámky na dverách domov, maštalí či chlievov, aby tam nemali prístup strigy a zlé sily a kravičky nestratili mlieko. Bývalo tiež zvykom, že pri večeri musel každý zjesť kúsok cesnaku. Mal ho chrániť pred chorobami a bolesťami.
Jabĺčka dávali na štedrovečerný stôl na Horehroní od tých čias, ako tam prišiel vianočný stromček. Každý sediaci pri stole mal rozkrojiť jablko kolmým rezom na stopku. Ak sa v rozkrojenom jabĺčku objavili jadierka v podobe hviezdy, malo to byť predzvesťou, že takýto človek bude po celý rok zdravý. Ale ak sa objavili v podobe kríža, bývalo to zlé znamenie.
Hrach sa rozhadzoval po dvore ešte pred večerou, aby sa ním nasýtili sliepky. Gazdinky verili, že ktoré ho pozobali najviac, budú mať najväčšie vajíčka. Ľudia verili, že kto zjedol hrach, nemal sa ničoho báť.
Šošovica bola symbolom hojnosti v dome, ale aj bohatej úrody. Preto gazdiná po štedrovečerných obradoch nasypala každému do vrecka trochu šošovice, aby bol bohatý. Zvyšok rozhodila pod stromček, aby mal gazda bohatú úrodu a celý dom šťastie, zdravie a hojné božské požehnanie.
*dc rč
