Štedrá večera vyjadrovala kedysi aj vďaku roľníka za dary zeme

Nitra 22. decembra (TASR) - Za posvätnú chvíľu celých Vianoc považovali ľudia oddávna Štedrú večeru, ktorá bola v minulosti, a nie je tomu inak ani dnes, výlučne rodinnou záležitosťou. Na starej dedine predchádzali slávnostným chvíľam pri štedrovečernom stole neodmysliteľné tradičné zvyky. Po modlitbe všetci pozorne sledovali plameň sviečky. Tradovalo sa, že na koho plameň ukáže, ten bude o rok pri stole chýbať. Keď všetci zadržali dych, plamienok sa ani nepohol a rodine odľahlo. Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním mužovi i deťom na čelo krížik. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a každému dal z neho kúsok. Znamenalo to, že rodinu tvorí každý jej člen, tak ako kúsky tvoria jabĺčko. Samotnú večeru otvoril gazda prípitkom, po ktorom sa jedli oplátky s medom a cesnakom, orechy, jabĺčka, hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hubami a sušenými slivkami. Na vyzdobenom stole bývali placky z chlebového cesta, osúchy, pupáčky, lekvárové cestenice, peceň chleba, tvaroh, mak, pohár s medom i hrnček s mliekom. Takto prestretý stôl symbolizoval aj vďaku roľníka za dary zeme.