BRATISLAVA. Slovensko potrebuje nový zákon o tajných službách. Strana Sieť je však presvedčená, že takýto zákon nemôže pripraviť vláda sama, ale mal by vzniknúť ako spoločný návrh vlády a opozície.
„V otázkach bezpečnosti a spravodajských služieb by sa vláda mala usilovať o čo najširšiu zhodu v pripravovaných opatreniach. Občania musia mať pocit, že štát aj spravodajské služby pomáhajú zaručiť bezpečnosť a nemôžu byť zneužité,“ povedal dnes novinárom na tlačovej besede poslanec a člen Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a člen strany Sieť Martin Fedor .
Žiadajú menší vplyv
Podľa Siete by nový zákon mal obsahovať princípy vonkajšej kontroly hospodárenia spravodajských služieb, lepšej „deľby práce“ medzi civilnou spravodajskou službou a vojenským spravodajstvom, účinnú kontrolu parlamentu a menší personalizovaný vplyv predsedu vlády na chod tajných služieb.
„Je dôležité aby bola zaručená rovnováha medzi právomocami tajných služieb a medzi ochranou súkromia občanov. Teroristov a zločincov treba monitorovať, ale všetkých slušných ľudí treba naopak chrániť pred možnosťou zneužitia informácií získaných tajnými službami,“ konštatoval Fedor.
Nový zákon o tajných službách, ktorý predložilo ministerstvo vnútra, treba podľa jeho slov zásadne vylepšiť. Sieť chce zákon zmeniť v šiestich oblastiach. Opozičná strana odmieta výrazné posilnenia právomocí predsedu vlády. Návrh Smeru podľa Fedora presúva doteraz bezprecedentné právomoci riadiť tajnú službu do rúk jedinej osoby – predsedu vlády. Sieť navrhuje, aby táto právomoc ostala v rukách vlády a bezpečnostnej rady štátu.
Strana Radoslava Procházku zároveň odmieta navrhované všeobecné oprávnenie tajných služieb zbierať údaje o elektronickej komunikácii (tzv. meta-dáta) bez obmedzenia. „Je to hrubý zásah do súkromia občanov, bez akejkoľvek vonkajšej kontroly. Rovnako požadujeme širšiu diskusiu o povinnosti odovzdávať šifrovacie kľúče spravodajským službám,“ vysvetlil exminister obrany.
Zákon podľa neho podporuje zmenu informačnej služby na bezpečnostnú službu. Vágne označenie „bezpečnostné opatrenie“, ktoré pod istým výkladom môže znamenať aj právo obmedzovať slobodu pohybu, v zákone podľa Fedora nemôže ostať. Sieť žiada jeho špecifikáciu alebo vypustenie.
Aj kauza tunelovania vojenského spravodajstva ukázala potrebu zaviesť reálny systém kontroly hospodárenia s prostriedkami daňových poplatníkov. Ten v návrhu podľa poslanca chýba. Sieť navrhuje, aby bol stanovený Najvyšší kontrolný úrad ako inštitúcia, ktorá bude mať v gescii kontrolu financovania tajných služieb.
Slovensko potrebuje lepšiu a efektívnejšiu deľbu práce medzi SIS a Vojenským spravodajstvom. Zákon by mal presnejšie špecifikovať prioritné úlohy jednotlivých služieb tak, aby sa minimalizovalo prekrývanie ich činnosti a zvýšila sa ich efektívnosť pôsobenia. V navrhovanom zákone je spolupráca ponechaná na dohodu riaditeľov a ministra.
Lepšiu kontrolu odposluchov
Sieť bude presadzovať dôslednejšiu možnosť kontroly spravodajských služieb, najmä v oblasti prelamovania súkromia občanov v prípadoch nasadzovania „odposluchov“. „Navrhujeme preto, aby príslušný kontrolný orgán parlamentu bol posilnený o kvalifikovaný personál. Rovnako navrhneme povinnosť informovať občanov o neopodstatnenom nasadení ITP voči ich osobe,“ uviedol Fedor.
Sieť zároveň žiada ministra vnútra, aby zvolal stretnutie expertov vlády aj opozície s cieľom prepracovať návrh zákona. „Pretože jeho presadenie v tejto podobe za každú cenu vládnou väčšinou bude znamenať jedine posilnenie nedôvery občanov voči štátu a jeho inštitúciám,“ uzavrel Fedor.
Zlúčenie dvoch spravodajských služieb do jedného úradu nie je súčasťou návrhu nového zákona o tajných službách. Ten však počíta so zmenou názvu Slovenskej informačnej služby, po novom by malo ísť o Úrad civilného spravodajstva.
"V súčasnosti používaný názov už v plnej miere nepokrýva obsahové zameranie celého spravodajstva a nesleduje najnovšie európske trendy v tejto oblasti," píše sa v dôvodovej správe zákona. Návrh legislatívy predložilo ministerstvo vnútra do medzirezortného pripomienkového konania.
Zmeny vo fungovaní a organizácii našich spravodajských služieb deklarovala vláda v programovom vyhlásení z mája 2012. O novom zákone sa potom začalo intenzívnejšie hovoriť po januárových teroristických útokoch vo Francúzsku. Návrh zákona o Úrade civilného spravodajstva a Vojenskom spravodajstve (zákon o štátnom spravodajstve a o spravodajských službách) má nahradiť dva zákony - o SIS-ke a tiež o Vojenskom spravodajstve.
Podľa autorov novej legislatívy sú tieto dva zákony už historicky prekonané a vychádzajú z pomerov, ktoré existovali v čase vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
"Navrhovaná právna úprava súčasne reaguje na zmenené bezpečnostné prostredie, v ktorom dochádza k vzniku reálnych hrozieb a narušeniu bezpečnosti štátu vyvolanému teroristickými útokmi a trestnou činnosťou páchanou organizovaným spôsobom," konštatujú tvorcovia nových predpisov.
