BRATISLAVA. Sociológovia Slovenskej akadémie vied skúmali, aké vlastnosti by mal mať ozajstný Slovák a čo je zdrojom národnej hrdosti. Z výskumu vyplynulo, že na svoju národnosť je hrdých až 88 percent Slovákov, najmä tých vo vyššom veku.
Sociológ Michal Vašečka si myslí, že rozdiely v hrdosti podľa veku vypovedajú o pocitoch mladšej generácie, ktorá „menej prežíva otázky týkajúce sa národnej hrdosti“.
Nemyslí si však, že by to automaticky znamenalo, že mladí nie sú hrdí.
„Množstvo triezvych ľudí o téme uvažuje pokojne a nevidia dôvod búchať sa do pŕs,“ vysvetlil sociológ Vladimír Krivý dôvod, prečo sa väčšina účastníkov výskumu považuje za „mierne hrdých“.
Vo výskume z roku 2004 bola národná hrdosť typická pre ľudí s nízkym vzdelaním, v najnovšej štúdii už vzdelanie nemalo na výsledky významný vplyv. Podľa Vašečku je to typické pre krajiny, ktoré majú dlhšiu skúsenosť so štátnou samostatnosťou.
Spoločnosť zábavy
Medzi hlavné zdroje národnej hrdosti patrí najmä história a výsledky športovcov v populárnych disciplínach. „Súčasná spoločnosť je spoločnosť zábavy, stimul je preto celkom pochopiteľný,“ hovorí Krivý, podľa ktorého miera hrdosti na športovcov vo výskumoch kolíše a „skáče presne tak ako výsledky“.
Slováci vo výskume tvrdia, že sú hrdí aj na slovenské umenie a literatúru. Výpovedná hodnota je otázna, vedci neskúmali, či opýtaní mali v kultúre prehľad.
Podstatná je slovenčina
Ku kritériám, ktorými účastníci vymedzili vlastnosti pravého Slováka, patrí ako najdôležitejšia schopnosť používať slovenčinu.
„Milá a prajná položka je považovanie sa za Slováka,“ povedal sociológ Vladimír Krivý. Slovákom je jednoducho ten, kto sa za Slováka považuje a dá to najavo.
Prvú trojicu kritérií uzatvára štátne občianstvo.
Najväčšie sklamanie opýtaní zažívajú zo sociálneho zabezpečenia a ekonomických výsledkov Slovenska, problém vidia aj v nespravodlivosti.
V porovnaní s rovnakým prieskumom, ktorý akadémia robila pred desiatimi rokmi, nastala zmena najmä vo vnímaní kresťanstva. Stalo sa najnepodstatnejším kritériom pre identitu Slováka. Pokles spojenia „byť Slovákom“ a „byť kresťanom“ podľa Vašečku vypovedá o postupnej, ale významnej pluralizácii pohľadov na to, „kto všetko môže byť Slovákom“.
V tomto kontexte je podľa Vašečku zaujímavý kontrast s nárastom odpovedí, že Slovákom je ten, kto má predkov Slovákov. Vypovedá to o „miernom, no viditeľnom“ náraste nedôvery k tým, ktorí by sa chceli cítiť Slovákmi, aj keď nemajú slovenské korene.
Nie multikulturalizmu
V časti výskumu, ktorá sa venuje menšinám, viac než 45 percent respondentov povedalo, že si želajú, aby sa v otázke zvykov a tradícií prispôsobili a splynuli so slovenskou spoločnosťou.
V predchádzajúcom výskume bola väčšina opýtaných k menšinám vľúdnejšia. „Je tam silné posolstvo, ako sa to otočilo. Vyjadruje dôležitý posun, ktorý sa udial v priebehu desiatich rokov,“ myslí si politológ.
Beata
Balogová
