Bratislava 23. decembra (TASR) - Štedrý deň, Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň či Kračun - to sú pomenovania 24. decembra odvodené z charakteru obyčají, ktoré mali za cieľ zabezpečiť úspech v budúcom roku sústredením všetkých dôležitých komponentov na spokojný a blahodarný život. Štedrý deň bol začiatkom sviatkov zimného slnovratu.
Podľa starých svetonázorových predstáv bol 24. december prvým dňom novej etapy. Počas neho sa uskutočňovali rôzne magicko-prosperitné úkony, ktorými ľudia chceli ovplyvniť priebeh budúcich javov a činností. Napríklad platilo, že akú náladu má človek, alebo ako sa správa v tento deň, taký bude po celý rok. Ak deti boli neposlušné a potrestané, také budú aj v budúcom období.
Štedrý deň sa niesol v znamení príprav na štedrovečernú večeru. Muži museli ešte do východu slnka pripraviť nové náradie na pečenie, obriadiť dobytok. Ženy zase upiecť koláče a uvariť vianočné jedlá. Od vydarenej prípravy závisela nielen štedrovečerná slávnosť, ale aj blahobyt v budúcom roku. Mnohé práce boli doplnené príkazmi či zákazmi a mágiou slova. Katolícka cirkev počas celého dňa nariaďovala pôst.
Úprava príbytku mala magický charakter, čo súviselo s jeho čistotou vo sviatočné dni. Domy, domčeky, kuchyne a izby sa ozdobovali zelenou chvojinou, nad stôl sa vešal slamený stromček, ktorý postupne v priebehu druhej tretiny 20. storočia vystriedal stromček vianočný. Osobitná pozornosť sa venovala úprave štedrovečerného stola a tradičných vianočných jedál. Vyvrcholením Štedrého dňa bol Štedrý večer.
