pokračovanie: 3
9. januára 1997 - Začala sa kampaň na vypísanie referenda za prijatie ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta. Petičný výbor neskôr odovzdal prezidentovi Michalovi Kováčovi hárky s 521 580 podpismi.
20. januára 1997 - V Bratislave zomrel popredný slovenský výtvarný umelec Albín Brunovský.
14. februára 1997 - NR SR schválila zákon o zahraničných Slovákoch.
14. februára 1997 - NR SR rozhodla o uskutočnení referenda k týmto trom otázkam: 1. Ste za vstup SR do NATO? 2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR? 3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?
3. marca 1997 - Medzinárodný súdny dvor v Haagu začal prvú časť pojednávania o kauze Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros medzi Maďarskom a SR.
10. marca 1997 - Divadelníci s podporou opozičných poslancov štrajkovali proti praktikám vtedajšieho ministra kultúry Ivana Hudeca.
12. marca 1997 - Poslanci NR SR opätovne zamedzili privatizácii Slovenskej sporiteľne a Slovenskej poisťovne a rozhodli o vyňatí Všeobecnej úverovej banky a Investičnej a rozvojovej banky spod moratória na privatizáciu bánk. K ozdraveniu bánk a ich následnej privatizácii došlo až za vlády Mikuláša Dzurindu po voľbách v roku 1998.
13. marca 1997 - Prezident M. Kováč vyhlásil referendum na dni 23. a 24. mája so štyrmi otázkami: k trom otázkam prijatým Národnou radou SR dňa 14. februára pridal v nadväznosti na petičnú akciu občanov štvrtú otázku: Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR, podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?
18. marca 1997 - NR SR prijala uznesenie odporúčajúce občanom, aby v nadchádzajúcom referende kladne odpovedali na otázku Ste za vstup SR do NATO?
14. apríla 1997 - Prezident SR Michal Kováč s účinnosťou od 15. apríla tohto roku odvolal na návrh vlády Ing. Alexandra Rezeša z funkcie člena vlády SR povereného riadením Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Alexander Rezeš odišiel z funkcie zo zdravotných dôvodov.
22. apríla 1997 - Na základe rozhodnutia ministra vnútra Gustáva Krajčiho nedoručovali obciam kompletné hlasovacie lístky k referendu aj s otázkou č. 4 dovtedy, pokiaľ Ústavný súd SR (ÚS SR) o nej nerozhodne.
21. mája 1997 - Senát ÚS SR rozhodol, že ústava SR nezakazuje, aby bola 4. otázka predmetom referenda. Vo svojom rozhodnutí však konštatoval, že príloha štvrtej otázky je rozporná so zákonom, ale zároveň to neznamená, že referendum sa v takomto znení aj so štyrmi otázkami nemohlo konať, ale práve naopak, len odpoveď na štvrtú otázku by mala takú záväznosť, akú mali na zreteli vyslovovatelia referenda.
23. - 24. mája 1997 - Občanom po neoprávnenom zásahu ministerstva vnútra boli predložené iba tri zo štyroch referendových otázok, bez možnosti sa vyjadriť k priamej voľbe prezidenta. Hlasovania sa zúčastnilo necelých 10 % oprávnených voličov a z tohto dôvodu bolo referendum vyhlásené za neplatné.
25. mája 1997 - Minister zahraničných vecí Pavol Hamžík podal demisiu.
4. júna 1997 - Prezident Michal Kováč na návrh vlády SR vymenoval Zdenku Kramplovú za ministerku zahraničných vecí SR.
3. júla 1997 - V Bratislave vznikol blok opozičných strán Slovenská demokratická koalícia (SDK). Podpisom lídrov politických subjektov KDH, DÚ, SDSS, SZS a DS vznikla dohoda o ich vzájomnej spolupráci.
8. - 9. júla 1997 - Kvôli nedostatkom v demokracii a nespĺňaní politických kritérií nepozvali SR na summite NATO v Madride do aliancie. Summitu sa zúčastnila slovenská delegácia na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom.
júl 1997 - Územie Slovenska postihli podobne ako susednú Moravu (ČR) záplavy, ktoré zasiahli niekoľko dedín na západnom a strednom Slovensku. Zďaleka však nedosiahli také rozmery, aké boli badateľné v ČR.
25. septembra 1997 - MSD v Haagu vyniesol rozsudok v spore medzi MR a SR o výstavbe a využívaní SVD Gabčíkovo-Nagymaros. Pričom rozsudok bol do určitej miery prijateľnejší pre slovenskú stranu sporu.
september - október 1997 - EK vo svojom posudku nezaradila SR medzi kandidátov, ktorí sú najlepšie pripravení na vstupné rozhovory o členstve v EÚ pre neplnenie politických kritérií stanovených summitom. Za tento stav mohla vtedajšia vláda na čele s Vladimírom Mečiarom. Na základe posudku vypadlo Slovensko na decembrovom summite EÚ v Luxembursku z prvej šestice kandidátov na členstvo v EÚ.
17. októbra 1997 - Prezident Michal Kováč a premiér Vladimír Mečiar podpísali v Bratislave spoločné vyhlásenie k rozširovaniu EÚ.
22. októbra 1997 - Európsky parlament prijal rezolúciu o SR v ktorej žiadal posilňovanie ľudských práv a návrat Františka Gauliedera do NR SR, ktorého predtým protiprávne vylúčila koaličná väčšina.
19. novembra 1997 - Poslanci NR SR dodatočne až tri roky po voľbách a tzv. "parlamentnej noci" prvýkrát doplnili opozičnými poslancami Osobitný kontrolný výbor (OKV) na kontrolu činnosti SIS a vojenského spravodajstva.
5. decembra 1997 - NR SR zamietla návrh ústavného zákona poslancov SDĽ o priamej voľbe prezidenta.
12. - 13. decembra 1997 - Európska rada schválila na summite EÚ v Luxembursku koncepciu rozširovania únie s tým, že jeho súčasťou sa stali všetky asociované krajiny a Cyprus. Summit tiež rozhodol, že intenzívne rokovania o členstve bude EÚ viesť s prvou skupinou krajín (ČR, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko a Cyprus) v tom čase najlepšie pripravených na vstup. Slovensko bolo predovšetkým pre neplnenie politických kritérií zaradené do druhej skupiny krajín (spolu s Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom), ktoré sa ešte len mali pripravovať na rozhovory o členstvo únii.
14. januára 1998 - Vtedajší podpredseda vlády Sergej Kozlík prestal riadiť post ministra financií pre svoju zaneprázdnenosť. Prezident republiky Michal Kováč na návrh vlády a premiéra V. Mečiara poveril vedením tohto rezortu Miroslava Maxona.
23. - 24. januára 1998 - V Levoči sa uskutočnilo stretnutie prezidentov 11 stredoeurópskych štátov. Zúčastnili sa na ňom Petar Stojanov (Bulharsko), Václav Havel (Česko), Árpád Göncz (Maďarsko), Roman Herzog (Nemecko), Aleksander Kwasniewski (Poľsko), Thomas Klestil (Rakúsko), Emil Constantinescu (Rumunsko), Michal Kováč (Slovensko), Milan Kučan (Slovinsko), Oscar Luigi Scalfaro (Taliansko) a Leonid Kučma (Ukrajina). Názov hlavnej témy summitu bol: Občianska spoločnosť - nádej zjednotenej Európy.
29. januára 1998 - Prvé skrutínium prvého kola prezidentských volieb v NR SR neurčilo hlavu štátu pre nedostatok získaných hlasov jednotlivých kandidátov. Ústava SR stanovila pre zvolenie prezidenta minimum 90 hlasov poslancov NR SR.
6. februára 1998 - Druhé skrutínium prvého kola prezidentských volieb opäť neurčilo hlavu štátu.
11. februára 1998 - Poslanci NR SR zvolili Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu SR.
27. februára 1998 - V Bratislave vedúci vládnych delegácií Slovenska a Maďarska Peter Baco a János Nemcsók podpísali návrh textu Rámcovej dohody medzi vládami SR a MR o zásadách realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v kauze Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.
27. februára 1998 - Konala sa ďalšia výmena na ministerských postoch. Rezort ministra hospodárstva prestal riadiť Karol Česnek a na tento post prezident Michal Kováč na návrh vlády vymenoval Milana Cagalu. Z postu ministerstva práce odišla Oľga Keltošová a na jej miesto prezident vymenoval Vojtecha Tkáča.
2. marca 1998 - Prezident M. Kováč sa stretol s kompletnou vládou a v krátkom príhovore jej symbolickým spôsobom odovzdal vymedzenú časť kompetencií. Na nádvorí Prezidentského paláca za účasti predsedu NR SR I. Gašparoviča sa uskutočnil oficiálny rozlúčkový ceremoniál v súvislosti s ukončením jeho prezidentského mandátu.
3. marca 1998 - Vláda SR na zasadaní v Prezidentskom paláci poverila predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara výkonom niektorých právomocí prezidenta SR. Vláda SR a jej premiér odvolávajúc sa na svoje nové právomoci zmenila rozhodnutie prezidenta SR Michala Kováča z 20. februára 1998 o vyhlásení termínu, v ktorom sa vykoná referendum o priamej voľbe prezidenta. Premiér SR V. Mečiar, tiež vyhlásil prvé rozhodnutie o amnestii, vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny a v súvislosti s prípravou a vykonaním minuloročného referenda.
5. - 6. marca 1998 - Na návšteve SR bol generálny tajomník NATO Javier Solana, ktorý vtedajšiu vládu vyzval, aby spĺňala kritéria, ktoré jej umožnia vstup do NATO.
10. marca 1998 - Vláda SR schválila Rámcovú dohodu medzi Slovenskom a Maďarskom o SVDGN. Dokument stanovil zásady realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.
11. marca 1998 - Ministerstvo zahraničných vecí SR odovzdalo maďarskému veľvyslancovi v SR Jenö Borosovi vyhlásenie vlády SR s počudovaním, že sa maďarská vláda rozhodla odložiť podpísanie Rámcovej dohody o SVDGN.
12. marca 1998 - V Bratislave zomrel popredný slovenský herec Jozef Kroner.
19. marca 1998 - Druhé skrutínium druhého kola prezidentských volieb neurčilo hlavu štátu.
16. apríla 1998 - Prvé skrutínium tretieho kola prezidentských volieb neurčilo hlavu štátu.
30. apríla 1998 - Druhé skrutínium tretieho kola prezidentských volieb neurčilo hlavu štátu.
20. mája 1998 - Poslanci NR SR prijali kontroverznú a pre vtedajšiu vládnu koalíciu účelovú novelu zákona o parlamentných voľbách.
29. máj 1998 - Prvé skrutínium štvrtého kola prezidentských volieb neurčilo hlavu štátu. Voľba prezidenta v slovenskom parlamente sa z dôvodu jeho nezvolitelnosti zmenila na nedôstojnú frašku.
8. júna 1998 - Do skúšobnej prevádzky spustili atómovú elektráreň Mochovce.
18. júna 1998 - Počas návštevy SR komisár EÚ Hans van den Broek vyzval vládu, aby urýchlila zaostávajúcu prípravu na členstvo v EÚ.
1. júla 1998 - NR SR prijala novelu zákona o komunálnych voľbách, ktorou sa napriek pripomienkam opozície zaviedli aj národnostné kritériá.
4. júla 1998 - V Trnave sa konal ustanovujúci kongres SDK, na ktorom v nadväznosti na novelizovaný zákon o voľbách do NR SR vytvorili zástupcovia piatich opozičných strán - KDH, DÚ, DS, SDSS a SZS - samostatnú politickú stranu.
7. júla 1998 - Premiér Vladimír Mečiar vyhlásil v zastúpení prezidenta SR druhé rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda v roku 1997 a na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny.
9. júla 1998 - V piatom kole prezidentských volieb získal jediný kandidát Otto Tomeček, ktorého navrhlo HZDS, v oboch skrutíniách 86 hlasov poslancov NR SR, takže k úspechu mu chýbali štyri hlasy.
20. - 21. júla 1998 - Východné Slovensko postihli záplavy, ktoré si vyžiadali vyše 50 ľudských životov a spôsobili škody vo výške okolo 3,3 miliárd korún.
14. augusta 1998 - Najvyšší súd SR zamietol tendenčný návrh HZDS z 10. augusta na zrušenie volebnej registrácie SDK ako samostatnej politickej strany a následne jej registráciu ako koalície jej zakladajúcich politických strán.
18. augusta 1998 - Zastupujúci prezident Vladimír Mečiar vyhlásil referendum o reprivatizácii strategických podnikov na deň konania septembrových parlamentných volieb.
15. septembra 1998 - Majitelia spoločnosti Gamatex Štefan Ágh a Marián Kočner prenikli za asistencie svojej bezpečnostnej služby do televízie Markíza a obsadili v nej kancelárie generálneho riaditeľa. Svoj postup odôvodnili tým, že prevzali právomoci vyplývajúce zo skutočnosti, že sa v auguste 1998 stali konateľmi spoločnosti Markíza - Slovakia, s. r. o., a Slovenská televízna spoločnosť, s. r. o. TV Markíza, vysielajúca z okrajovej mestskej časti Bratislavy - zo Záhorskej Bystrice, následne požiadala o pomoc občanov. Tí potom, ďalšie dva dni (i noci) bránili predstaviteľom Gamatexu ovládnuť televízne vysielanie, kritické k vtedajším pomerom v krajine. Celá kauza vznikla za doteraz nie veľmi jasných okolností. TV Markíza vysielala priame vstupy z priebehu udalostí. V niektorých slovenských mestách sa uskutočnili opozičné mítingy voči praktikám vtedajšej vládnucej moci.
16. septembra 1998 - Peter Šťastný sa ako druhý Slovák v histórii po Stan Mikitovi stal členom hokejovej slávy v Toronte.
25. - 26. septembra 1998 - V parlamentných voľbách sa do NR SR dostalo šesť politických subjektov: HZDS (ziskom 27,00 % hlasov a 43 poslaneckých mandátov), SDK (26,33% a 42 mandátov), SDĽ (14,66% a 23 mandátov), SMK (9,12% a 15 mandátov), SNS (9,07 % a 14 mandátov) a SOP (8,01% a 13 mandátov). Tým opozičné strany - SDK, SDĽ, SMK a SOP - získali možnosť vytvoriť vládu s ústavnou väčšinou v parlamente.
25. - 26. septembra 1998 - Uskutočnilo sa referendum o neprivatizácii strategických podnikov, ktorého sa zúčastnilo len 44,25 percenta oprávnených voličov, a preto referendum neplatilo.
8. októbra 1998 - Pre občanov SR zaviedla Veľká Británia vízovú povinnosť, a to ako dôsledok početných žiadostí slovenských Rómov o azyl v tejto krajine. V tom čase sa začala azylová turistika slovenských Rómov. Z týchto dôvodov nám následne zaviedlo vízovú povinnosť Fínsko, Nórsko, Dánsko atď.
27. októbra 1998 - Slovenský premiér Vladimír Mečiar odvolal z funkcie riaditeľa SIS Ivana Lexu.
28. októbra 1998 - V bratislavskom Primaciálnom paláci podpísali koaličnú dohodu predstavitelia SDK, SDĽ, SMK, a SOP o zostavení novej vlády na čele s Mikulášom Dzurindom.
29. októbra 1998 - NR SR začala ustanovujúcou schôdzou svoje druhé volebné obdobie. Za predsedu NR SR bol zvolený Jozef Migaš. Nový predseda parlamentu zastupujúci prezidenta SR dostal písomnú demisiu vlády SR vedenej Vladimírom Mečiarom.
27. novembra 1998 - Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda s ministrom zahraničných vecí SR Eduardom Kukanom navštívil sídlo Severoatlantickej aliancie. Cieľom návštevy bolo po voľbách obnoviť intenzívny individuálny dialóg na vysokej politickej úrovni.
2. decembra 1998 - NR SR na svojej schôdzi schválila Programové vyhlásenie vlády SR.
3. decembra 1998 - Avizovaná schôdza NR SR na voľbu prezidenta SR sa neuskutočnila, nakoľko v stanovenom termíne nebol predložený žiadny kandidátsky návrh. Voľba prezidenta bola vypísaná podľa Ústavy SR, poslanci ju nevyužili v dôsledku koaličnej dohody o priamej voľbe prezidenta občanmi podľa pripravovanej novely Ústavy SR.
3. decembra 1998 - EP prijal rezolúciu ku kandidatúre SR na vstup do EÚ. EP odporučil viedenskému summitu prehodnotiť situáciu v SR po septembrových parlamentných voľbách a EK vypracovať novú správu o SR.
8. decembra 1998 - Premiér Mikuláš Dzurinda v zastúpení prezidenta SR sa pokúsil zrušiť (ako sa neskôr preukázalo neúspešne) ustanovenia predchádzajúcich dvoch škandalóznych amnestií premiéra Vladimíra Mečiara v zastúpení prezidenta SR vzťahujúce sa na referendum v roku 1997 a na únos Michala Kováča mladšieho.
