BRATISLAVA. Komisia, ktorá posudzuje pamätníky v hlavnom meste, nemá v úmysle odstrániť sochu jedného zo zakladateľov KSS Mareka Čulena. Dodnes stojí neďaleko Úradu vlády.
Čulen bol relatívne málo výraznou postavou slovenského komunistického hnutia, no nesie zodpovednosť za násilné metódy kolektivizácie, hodnotí ho historik Ivan Kamenec.
„Bol povereníkom poľnohospodárstva a tiež predsedom Jednotného zväzu slovenských roľníkov, čo bola v podstate komunistická organizácia.“ Spoluzakladateľ KSS neskôr odmietol Gottwaldovu boľševizáciu KSČ, za čo ho vylúčili zo strany. Po sebakritike mu členstvo vrátili.
„Z etického a objektívne historického hľadiska do verejných priestorov nepatria oslavné pomníky, vybavené navyše idealizujúcim, legendarizujúcim, teda nepravdivým textom,“ vraví Kamenc.
Za omnoho väčší problém ako pamätníky z čias totality však považuje dnes vznikajúce pomníky na oslavu predstaviteľov totalitných režimov. „Doteraz sa to týkalo najmä pokusov o legendarizáciu a mytologizáciu totalitného ľudáckeho režimu. Celá problematika sa nedávno oživila odhalením oslavnej busty komunistu Vasila Biľaka.“ Obhajoba Biľakovej osoby môže podľa historika „devastujúco pôsobiť na historické vedomie spoločnosti“.
V Rajci je od roku 2010 socha politika totalitného slovenského štátu Ferdinanda Ďurčanského. Podľa politologičky Sone Szomolányiovej má budovanie pomníkov Ďurčanskému a Biľakovi ich rodákmi spoločného menovateľa, napriek rozdielnym ideo〜lógiám, za ktorých páchali zločiny.
„Tým je typ politickej kultúry, ktorý sa nazýva parochiálny. Parochia je miestna fara. Ide o nazeranie na svet z veľmi úzkej perspektívy, čiže obrazne vyjadrené, neprekračujúce hranice miestnej fary,“ hovorí Szomolányiová.
To, čo robil Biľak za hranicami rodnej obce, zostalo za horizontom vnímania sveta jej obyvateľov, vraví politologička.
Beata
Balogová
