Bratislava 25. decembra (TASR) Posledná rozlúčka s významným prekladateľom z románskych jazykov, literárnym vedcom a teoretikom umeleckého prekladu Blahoslavom Hečkom, ktorý zomrel v Bratislave 22. decembra, bude v sobotu 28. decembra o 12.15 h v bratislavskom krematóriu. Informáciu TASR poskytla rodina zosnulého.
Blahoslav Hečko sa narodil 18. septembra 1915 v Suchej nad Parnou ako mladší brat Františka Hečka, neskoršieho autora románu Červené víno. Vyštudoval učiteľský ústav a neskôr románsku filológiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (1941-43). V štúdiách pokračoval na univerzitách v Ríme a Neapole.
Po druhej svetovej vojne prešiel niekoľkými zamestnaniami v kultúrnych inštitúciách a redakciách. Pred odchodom do dôchodku pracoval desaťročie ako redaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ.
Blahoslav Hečko patrí medzi najvýznamnejších slovenských prekladateľov z románskych literatúr. Preložil desiatky básnických, prozaických a dramatických diel (spolu vyše 300 titulov) najmä z talianskej a francúzskej umeleckej spisby. Boccacciove Príbehy z Decameronu, Moraviove Nové rímske poviedky, Balzacove Rozmarné poviedky, Chevalierovo Zvonodrozdovo. Slávnemu dramatikovi Carlovi Goldonimu venoval okrem znamenitých prekladov jeho diel aj niekoľko štúdií. Preložil 27 jeho komédií, medzi nimi Mirandolínu, Sluhu dvoch pánov, Klamára a ďalšie. Popri preklade sa venoval aj teórii tejto disciplíny a svoje poznatky zhrnul v rozsiahlej esejistickej práci Dobrodružstvo prekladu (1991) i v knihe o porovnávacej európskej paremiológii Nehádžte perly sviniam (1994), ktorej nové vydanie pripravoval rozšírené o ďalšie jazyky. Len nedávno vyšla v jeho preklade kniha talianskeho autora o slovenskom opernom spevákovi Petrovi Dvorskom a Rollandov Dobrý človek ešte žije.
Za vynikajúce prekladateľské výsledky ho mnohokrát ocenili doma aj v zahraničí. Prezident republiky mu udelil Pribinov kríž I. triedy v roku 1997. Medzi oceneniami, ktoré si najviac vážil, bola Národná cena za preklad Premio Nazionale per la Traduzione, ktorú mu udelil prezident Talianskej republiky v roku 1997 za preklady talianskych literárnych diel do slovenčiny. Len nedávno prevzala v jeho zastúpení manželka Marína z rúk talianskeho veľvyslanca v SR Lucu Del Balzo di Presenzana Rad talianskej hviezdy solidarity čiže komtúra. Patril medzi vzácne výnimky prekladateľov, ktorí dostali titul zaslúžilého umelca (1981), ceny mu udelili takmer všetky kamenné vydavateľstvá pred rokom 1989.
