Bratislava 26. decembra (TASR) - Druhý sviatok vianočný sa v kresťanských krajinách spája s menom Štefan a štefanskými zvykmi, ktoré mali na Slovensku spoločenský a poľnohospodársky význam.
Na Štefana chodievali slobodní mládenci šibať brezovými prútmi slobodné dievčatá. V okolí Myjavy ich polievali vodou, aby boli pekné a zdravé. Začínalo sa tiež chodenie s hviezdou a betlehemom, ktoré sa skončilo na Tri krále. Obchôdzky mládencov mali rôzne názvy. Na Orave volali mládencov turoni, v Honte to bolo chodenie po orechoch a na Spiši chodenie po bursikoch. Odmena z obchôdzky slúžila na hradenie výdajov spojených so štefanskou zábavou - prvou zábavou od adventného zákazu.
V niektorých oblastiach západného Slovenska sa sviatkom sv. Štefana končil služobný rok. Poľnohospodárski robotníci dostali od pána veľký koláč - mrváň - ktorý niesli na palici ozdobený stuhami a rozmarínom. Koláč bol znakom úspešne ukončenej služby a zároveň možnosti uzatvoriť novú zmluvu.
*zg som
