1993 1. januára O 00:00 vznikla samostatná Slovenská republika. 2. januára Počas prvých hodín existencie Slovensko diplomaticky uznalo viac ako 62 krajín sveta. 16. januára SR sa stala členom Svetovej banky. 8. februára V SR začala platiť nová mena - slovenská koruna. 15. februára NR SR zvolila za prezidenta Slovenskej republiky kandidáta HZDS Michala Kováča. 30. júna SR bola prijatá do Rady Európy (RE). 2. augusta Pri obci Kátov (okr. Senica) osadili prvý hraničný kameň na slovensko-českej hranici. 27. októbra Európsky parlament v Štrasburgu ratifikoval Európsku dohodu o pridružení medzi Európskym spoločenstvom (ES) a SR.
1994 12. januára Prezident M. Kováč sa stretol v Prahe s americkým prezidentom B. Clintonom. 9. februára Premiér Vladimír Mečiar v bruselskom sídle Severoatlantickej aliancie (NATO) podpísal rámcový politický dokument o pristúpení SR k projektu Partnerstvo za mier 14. marca Vláda ukončila po vyslovení nedôvery V. Mečiarovi v NR SR svoju činnosť. 16. marca Prezident M. Kováč vymenoval novú koaličnú vládu, ktorej premiérom sa stal Jozef Moravčík. 30. septembra - 1. októbra V parlamentných voľbách získala koalícia HZDS a Roľníckej strany Slovenska (RSS) 34,93%, Spoločná voľba 10,41% a Maďarská koalícia 10,18%. 11. decembra Predsedovia HZDS, RSS, ZRS a SNS V. Mečiar, P. Delinga, J. Ľupták a J. Slota podpísali koaličnú dohodu o vstupe do vlády 13. decembra Prezident M. Kováč vymenoval novú vládu SR, ktorej predsedom sa stal V. Mečiar.
1995 1. februára Platnosť nadobudla platnosť Európska dohoda o pridružení SR k Európskej únii (EÚ). 19. marca V parížskom Matignonskom paláci, podpísali premiéri SR a Maďarska V. Mečiar a Gyula Horn základnú zmluvu medzi oboma krajinami. 27. júna Počas vrcholnej schôdzky EÚ v Cannes V. Mečiar odovzdal francúzskemu ministrovi zahraničných vecí Hervé de Charettemu oficiálnu žiadosť SR o vstup do EÚ. 30. júna - 3. júla SR navštívil pápež Ján Pavol II. 31. augusta Syn prezidenta Michal Kováč ml. bol násilne zavlečený do Rakúska, kde ho po krátkom pobyte v nemocnici zadržala rakúska polícia v súvislosti s medzinárodným zatykačom Interpolu, ktorý na neho vydali v Nemecku. 20. septembra Prezident M. Kováč na výzvu vlády, aby odstúpil, reagoval vyhlásením, že naďalej zotrváva vo funkcii. 25. októbra Zástupcovia EÚ odovzdali V. Mečiarovi demarš vyjadrujúci znepokojenie nad úrovňou politických svárov na Slovensku. 27. októbra Veľvyslanec USA v SR Thedore E. Russel odovzdal V. Mečiarovi demarš vyjadrujúci znepokojenie vlády USA nad vnútropolitickým vývojom na Slovensku. 22. decembra Premiérovi V. Mečiarovi udelila moskovská Lomonosova univerzita čestný doktorát.
1996 31. januára V. Mečiar prevzal čestný doktorát na súkromnej univerzite v Belehrade. 23. februára M. Kováč ml. sa po takmer šiestich mesiacoch vrátil na Slovensko. 29. apríla Krátko pred polnocou vybuchlo za jazdy auto BMW, v ktorom uhorel Róbert Remiáš, spojka a blízky priateľ bývalého agenta SIS Oskara Fegyveresa, ktorý sa priznal k účasti na únose M. Kováča ml. 22. októbra USA a EÚ ústami svojich veľvyslancov na Slovensku opätovne zdôraznili, že vláda a občania SR sa musia sami rozhodnúť, či SR chce rešpektovať základné demokratické hodnoty.
1997 2. mája Vláda SR oficiálne priznala, že Róbert Remiáš bol pred rokom zavraždený. 23. mája Na referendum, ktoré malo pozostávať z otázok týkajúcich sa vstupu SR do NATO, rozmiestnenia jadrových zbraní na území SR, prítomnosti vojenských základní a priamej voľby prezidenta, boli občanom predložené hlasovacie lístky bez otázky o priamej voľbe prezidenta. Na plebiscite sa zúčastnilo necelých desať percent občanov zo 4,5 milióna oprávnených hlasovať, jeho výsledky teda neboli platné. 6. júla Summit NATO v Madride rozhodol, že na konzultácie o rozširovaní aliancie bude v prvej vlne prizvané Poľsko, Maďarsko a Česká republika, SR z rokovaní vylúčil. Na summite ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová V. Mečiarovi zopakovala výhrady voči vývoju na Slovensku. 25. septembra Medzinárodný súdny dvor v Haagu rozhodol, že Maďarsko nemalo právo odstúpiť od Československo-maďarskej zmluvy o projekte využitia hydro-elektrickej energie dunajských vôd z roku 1977. Medzinárodný súdny dvor však uviedol, že Slovensko postupovalo nezákonne, keď samo uskutočňovalo projekt a jednostranne presmerovalo tok Dunaja. 17. októbra M. Kováč a V. Mečiar podpísali spoločné vyhlásenie k rozširovaniu EÚ. Deklarovali ochotu vyvinúť úsilie o obnovenie dôvery členských štátov voči SR z hľadiska plnenia politických kritérií s cieľom dodatočného prizvania SR na rozhovory o začleňovaní SR do integrácie v druhej vlne.
1998 26. - 31. januára M. Kováč na návšteve v USA. 3. marca Skončilo sa funkčné obdobie prezidenta Michal Kováč a vláda sa ujala prezidentských právomocí. V. Mečiar vyhlásil amnestiu s súvislosti so zmareným referendom a prípadom únosu Michala Kováča ml. Vláda rozhodla o odvolaní veľvyslancov. 10. marca Predstavitelia trojky EÚ zastúpenej veľvyslancami Veľkej Británie, Holandska, Rakúska a chargé d`affaires Delegácie Európskej komisie (EK) odovzdali vláde vyhlásenie, v ktorom vyslovili znepokojenie z amnestie z 3. marca. 20. mája NR SR schválila novelu volebného zákona. Novela volebného zákona vytvára jeden volebný obvod pre celé Slovensko a určuje päťpercentnú hranicu pre každú zo strán volebnej koalície. Kampaň v súkromných elektronických médiách je neprípustná. 7. júla V. Mečiar vydal opätovne rozhodnutie o amnestii za spáchanie trestných činov v súvislosti s vlaňajším zmareným referendom a zavlečením syna bývalého prezidenta Michala Kováča. 26. septembra Vo voľbách do NR SR získalo HZDS 27 %, SDK 26,33 %, SDĽ 14,66, SMK 9,12 %, SNS 9,07 % a SOP 8,0 %. 29. októbra Predseda HZDS V. Mečiar zložil poslanecký sľub a vzápätí sa vzdal mandátu. Na jeho miesto nastúpil bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Ivan Lexa. 30. októbra Predseda NR SR Jozef Migaš vymenoval vládu premiéra Mikuláša Dzurindu. 4. novembra EK v správe o pokroku kandidátskych krajín neodporučila preradiť SR na decembrovom summite EÚ do prvej skupiny. 8. decembra M. Dzurinda podpísal rozhodnutie o amnestii, na základe ktorého bolo umožnené konať v prípadoch zmareného referenda a únosu Michala Kováča ml. 12. decembra Európska rada (ER) na Viedenskom summite odmietla odporúčania Európskeho parlamentu (EP) začať rokovania s Lotyšskom, Litvou a Slovenskom.
1999 11. januára Bývalý minister hospodárstva a generálny riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Ján Ducký bol vo vchode vlastného domu v Bratislave zastrelený. 14. januára NR SR schválila novelu ústavy o priamej voľbe prezidenta. 20. - 28. februára Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella sa zúčastnil vesmírneho letu v ruskej kozmickej lodi Sojuz. 24. marca Vláda súhlasila s otvorením slovenského vzdušného priestoru pre lietadlá NATO v súvislosti s operáciou NATO v Juhoslávii. 9. apríla NR SR zbavila bývalého riaditeľa tajnej služby SIS Ivana Lexu poslaneckej imunity a vydala ho na trestné stíhanie v prípade piatich trestných činov. 29. mája V druhom kole priamych prezidentských volieb zvíťazil Rudolf Schuster, ktorý získal 57,18 percenta hlasov. Vladimír Mečiar získal 42,82 percenta hlasov. 15. júna Inaugurácia R. Schustera do prezidentského úradu. 19. júla I. Lexa bol prepustený z vyšetrovacej väzby. 18. novembra Americký kongres prijal rezolúciu pozitívne hodnotiacu vývoj v SR.
2000 20. januára Na historicky prvú návštevu Bratislavy pricestoval predseda Európskej komisie (EK) Romano Prodi spolu s členom EK zodpovedným za rozširovanie EÚ Günterom Verheugenom. 28. januára Senát Krajského súdu v Banskej Bystrici uznal Mikuláša Černáka vinným z trestných činov vraždy, brania rukojemníka a dvoch skutkov trestného činu vydierania. Odsúdil ho na 15 rokov nepodmienečne v III. najťažšej nápravnovýchovnej skupine. Černák sa proti rozsudku odvolal. 26. februára Krajský súd v Mníchove zastavil trestné stíhanie Michala Kováča ml. v kauze Technopol. 17. apríla Slovenský plynárenský podnik (SPP) prehral súdny spor vo veci tzv. Duckého zmeniek. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave by mal uhradiť svoj zmenkový záväzok voči českej Union banke vo výške 350 mil. Kč. SPP sa proti rozhodnutiu odvolal. 11. mája Generálny tajomník NATO lord George Robertson na návšteve SR. 17. mája NR SR schválila zákon o slobodnom prístupe k informáciám. 22. mája Premiéri SR a ČR M. Dzurinda a M. Zeman v Prahe podpísali protokol o definitívnom ukončení delenia federatívneho majetku a dohodli sa na zachovaní colnej únie až do vstupu jednej z krajín do európskeho spoločenstva. 19. - 23. júna Prezidenta R. Schusterovi po náhlom zhoršení zdravotného stavu dvakrát operovali. 27. júna Zdravotný stav R. Schustera sa zhoršil a bol kritický. Okrem problémov s bruchom sa objavili i náznaky zlyhávania niektorých životne dôležitých orgánov. 28. júna Prezidenta R. Schustera previezli na Univerzitnú kliniku v rakúskeho Innsbrucku na oddelenie intenzívnej starostlivosti. 4. júla Polícia vyhlásila pátranie po trestne stíhanom I. Lexovi. 14. júla Spoločnosť Deutsche Telekom podpísala v Bratislave zmluvu o vstupe do Slovenských telekomunikácií. 15. augusta R. Schuster sa vrátil po 48 dňoch liečenia v Rakúsku na Slovensko. 4. septembra Okresný súd Bratislava vydal medzinárodný zatykač na I. Lexu. 28. septembra Generálny tajomník OECD Donald Johnston a minister zahraničných vecí Eduard Kukan v Paríži podpísali dohodu o pristúpení SR k Dohovoru OECD. 14. decembra 2000 sa SR formálne stala 30. členom OECD. 29. septembra Predstavitelia zmluvných strán - za vládu premiér M. Dzurinda, za VSŽ prezident Gabriel Eichler, za U.S.Steel Group Paul J. Wilhelm a za Koordinačný výbor veriteľských bánk jeho predseda Michael Clarke podpísali v Košiciach koordinačnú dohodu medzi VSŽ, U.S.Steel a veriteľskými bankami a tzv. vládnu dohodu medzi VSŽ, U.S. Steel a slovenskou vládou. 24. novembra Základnú zmluvu medzi SR a Svätou stolicou podpísali vo Vatikáne premiér M. Dzurinda a štátny sekretár kardinál Angelo Sodano.
2001 7. februára NS SR odsúdil Mikuláša Černáka na osem a pol roka nepodmienečne v 2. nápravnovýchovnej skupine za vydieranie. Vraždu Poliaka Grzegorza Szymaneka, ako aj trestný čin brania rukojemníka vrátil na došetrenie Krajskému súdu v Banskej Bystrici. 20. februára Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov podpísal v Štrasburgu minister E. Kukan. 3. mája Predseda vlády Mikuláš Dzurinda sa rozhodol podať návrh na odvolanie podpredsedu vlády pre európsku integráciu Pavla Hamžíka z funkcie. Chybou Hamžíka bolo, že neinformoval vládu o upozornení generálneho riaditeľa Direktoriátu Európskej komisie (EK) pre rozšírenie Eneka Landabura, ktorý v liste zo 6. apríla oznámil pozastavenie pomoci a žiadal vládu, aby sa prioritne zaoberala zneužívaním fondov EÚ. Hoci kabinet odvtedy rokoval štyri razy, Hamžík tento list nespomenul. P. Hamžík sa vrátil do NR SR ako poslanec. 7. júna Premiér Dzurinda sa v USA stretol s americkým prezidentom Georgeom W. Bushom, viceprezidentom USA Richardom B. Cheneym a s bývalou šéfkou diplomacie USA Madeleine Albrightovou. 4. júla NR SR schválila zákon o samospráve vyšších územných celkov s ôsmimi vyššími územnými celkami (VÚC). 11. septembra NR SR prerušila rokovanie 51. schôdze, keď dve lietadlá narazili do mrakodrapov Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku. Ďalšie explózie zaznamenali v objekte Pentagónu a Capitolu vo Washingtone a pri Pittsburgu. Vláda SR odsúdila útok ako bezprecedentný čin medzinárodného terorizmu. 21. septembra Vláda jednomyseľne vyjadrila súhlas s preletmi a prechodom územia SR pre personál a techniku vzdušných síl USA za účelom podpory spoločných operácií USA a NATO v súvislosti s teroristickými útokmi na USA. 3. októbra Rozpočtový výbor Európskeho parlamentu (EP) navrhol v Štrasburgu podmienečne pozastaviť určitú časť prostriedkov, na ktoré má SR nárok z rozpočtu EÚ v rámci predvstupovej pomoci. Prostriedky v hodnote 15 miliónov eur sa mali uvoľniť hneď, ako sa splnia podmienky, spojené s vyšetrovaním podozrenia zo zneužitia fondov PHARE. 5. októbra Krajský súd v Banskej Bystrici oslobodil Mikuláša Černáka obžalovaného z vraždy Poliaka Grzegorza Szymaneka a trestného činu brania rukojemníka. 1. a 15. decembra Uskutočnili sa 1. a 2. kolo volieb do orgánov samosprávnych krajov v SR.
2002 9. januára Úrad pre finančný trh (ÚFT) predbežným opatrením uložil Burze cenných papierov v Bratislave pozastaviť vyrovnanie obchodov s akciami VSŽ z 21. decembra 2001 na 30 dní. Balík 3 494 017 akcií VSŽ mal na základe anonymného obchodu uskutočneného 21. decembra od Transpetrolu získať Stredoeurópsky maklérsky dom, o.c.p., a.s (SMD). Tento balík akcií zodpovedá 21-percentnému podielu na základnom imaní VSŽ. Obchod sa uskutočnil pri cene 160 Sk za akciu. V rovnaký deň sa uskutočnil aj ďalší obchod s akciami VSŽ. SMD potom predal balík 1 951 733 akcií, ktorý predstavuje 11,87 % základného imania VSŽ, Poštovej banke pri cene 160 Sk. 7. januára SMD predal priamym obchodom zvyšných 1 542 284 akcií VSŽ dvom členom BCPB. 4. februára BMG Invest, s.r.o., uzavrel svoje pobočky. 7. februára NR SR vyzvala Parlament Maďarskej republiky, aby Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách uviedol do súladu so základnými zásadami medzinárodného práva. 20. februára Maďarský premiér Viktor Orbán sa v Bruseli vyslovil za zrušenie Benešových dekrétov na Slovensku a v ČR. 25. februára Spoločnosť AGW, s.r.o. prestala prijímať vklady a vyplácať výnosy, úroky a istiny. 28. februára Dvoch konateľov skrachovaných nebankových spoločností B.M.G. Invest a Horizont Slovakia - Vladimíra Fruniho a Mariána Šebeščáka zadržala na základe medzinárodného zatykača polícia v Chorvátsku. 19. marca Prvým slovenským ombudsmanom sa stal kandidát opozičného HZDS Pavel Kandráč. 1. apríla Platnosť nadobudol nový Zákonník práce. Mnohé jeho ustanovenia vychádzajú z ustanovení európskych smerníc. 11. apríla Zmluvu medzi SR a jedenástimi registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami podpísal prezident Rudolf Schuster, premiér Mikuláš Dzurinda a predseda NR SR Jozef Migaš s predstaviteľmi cirkví. 24. apríla Kauza posledného šéfa československej komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) Alojza Lorenca sa skončila. Vyšší vojenský súd (VVS) v Trenčíne zamietol odvolania prokurátora a aj obžalovaného ako neodôvodnené a tak vstúpil do platnosti rozsudok Vojenského obvodového súdu v Bratislave, ktorý 5. decembra 2001 Lorenca odsúdil na 15 mesiacov podmienečne na tri roky v prvej nápravnovýchovnej skupine za trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. 11. mája Slovenskí hokejisti vyhrali vo finále majstrovstiev sveta vo Švédsku. 14. mája Mikuláš Dzurinda rokoval v Londýne predsedom britskej vlády Tony Blairom. 21. mája Mimoriadny pokrok, ktorý urobila SR v politickej oblasti, ocenil v Bratislave na stretnutí s prezidentom Rudolfom Schusterom generálny tajomník Rady Európy (RE) Walter Schwimmer. 4. júna Na oficiálnu návštevu Kanady a USA odletel prezident Rudolf Schuster s manželkou Irenou. 5. júna Trojčlenný senát Krajského súdu v Bratislave zamietol sťažnosť prokurátora v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do Rakúska v celom rozsahu. Znamená to, že prokuratúra môže podať už len mimoriadny opravný prostriedok - sťažnosť generálneho prokurátora pre porušenie zákona na Najvyšší súd SR. 7. júna Americký prezident George Bush prijal vo Washingtone prezidenta Rudolfa Schustera. 27. júna Po 58 rokoch boli do rodnej zeme na Národnom cintoríne v Martine pochované telesné pozostatky bývalého československého predsedu vlády Milana Hodžu. 14. júla Bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) a poslanca za HZDS Ivana Lexu zadržala na základe medzinárodného zatykača polícia v Juhoafrickej republike. 21. júla Krajský súd v Bratislave rozhodol o vzatí Ivana Lexu do väzby. 16. augusta Bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa opustil Ústav na výkon väzby v Bratislave na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu (NS) SR. 21. augusta Prezident Rudolf Schuster zrušil svoju účasť na summite prezidentov krajín Visegrádskej štvorky v českých Častoloviciach. Dôvodom boli vysoké horúčky, ktoré zapríčinil úpal. R. Schuster ho utrpel počas návštevy Krakova, kde sa zúčastnil na svätej omši celebrovanej pápežom Jánom Pavlom II. 27. augusta Prezident Rudolf Schuster sa rozhodol prijať ponuku svojho rakúskeho kolegu Thomasa Klestila a absolvovať konziliárne vyšetrenie vo viedenskej Všeobecnej nemocnici AKH. 12. septembra V kauze Horizont Slovakia a BMG Invest Košice bolo obvinených celkovo päť osôb z trestného činu podvodu. Dvaja obvinení - Vladimír Fruni a Marián Šebeščák, sú vo väzbe, dve osoby sú stíhané na slobode a jeden obvinený David B. sa zdržiava na neznámom mieste. 21. septembra Voľby do NR SR vyhralo so ziskom 19,5 percenta hlasov HZDS. Druhá s15,09 percenta je Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ). Smer so ziskom 13,46 percenta obsadil tretie miesto. Stranu maďarskej koalície (SMK) podporilo 11,16 percenta voličov, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) 8,25 a Alianciu nového občana (ANO) 8,01 percenta. Do parlamentu sa dostala ešte Komunistická strana Slovenska (KSS) so 6,32-percentnou podporou. 8. októbra Koaličnú zmluvu slávnostne podpísali v Bratislave predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, predseda SMK Béla Bugár, predseda KDH Pavol Hrušovský a predseda ANO Pavol Rusko. 15. októbra Generálny prokurátor SR Milan Hanzel podal mimoriadny opravný prostriedok, teda sťažnosť pre porušenie zákona v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do Rakúska. 16. októbra Novú vládu Mikuláša Dzurindu vymenoval prezident R. Schuster. 21. októbra Polícia zadržala veľkopodnikateľa Jozefa M. pri pokuse vycestovať pravdepodobne do Rakúska. Jozefa M. zadržali v súvislosti s kauzou skrachovaných nebankových spoločností BMG Invest a Horizont Slovakia. 30. októbra Senát Najvyššieho súdu (NS) SR zamietol mimoriadne dovolanie v kauze "Duckého zmenky". Po tomto rozhodnutí je kauza definitívne uzavretá. Slovenský plynárenský priemysel, a.s., (SPP) bude teda musieť zaplatiť ostravskej Union banke 350 mil. CZK. Zmenky vystavili plynári v roku 1998 pod vedením vtedajšieho šéfa Jána Duckého. Nároky Union banky na preplatenie zmeniek SPP uznal v apríli 2001 Krajský súd v Bratislave. Právny zástupca SPP Ernest Valko sa proti rozsudku odvolal. Krajský súd zároveň odporučil SPP, aby si svoje straty vyplývajúce z tohto sporu uplatnil u spoločnosti Sezooz Group. Päť zmeniek totiž Ducký v roku 1998 vystavil na Sezooz ako súčasť zmluvy, ktorej obsahom bola dodávka technologického zariadenia pre SPP. Union banka zaplatila za zmenky 325 mil. CZK. 20. novembra Európsky parlament (EP) v rezolúcii o rozšírení schválil 1. máj 2004 ako termín vstupu nových krajín do Európskej únie. 21. novembra Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko a Bulharsko boli na summite NATO v Prahe pozvané k prístupovým rokovaniam o vstupe do aliancie. 26. novembra Bez konkrétnej dohody sa skončilo rokovanie premiérov Slovenska Mikuláša Dzurindu a Maďarska Pétera Medgyessyho o maďarskom krajanskom zákone. Slovenský premiér vyjadril principiálne odmietavé stanovisko voči zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, nakoľko má exteritoriálne účinky. 29. novembra Mikuláš Černák je prepustený na slobodu. 5. decembra Bývalého šéfa SIS Ivana Lexu polícia zadržala v súvislosti s vraždou bývalého príslušníka SIS Roberta Remiáša. Lexu vyšetrovateľ odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti obvinil z trestných činov návodu vraždy Roberta Remiáša, zneužitia právomoci verejného činiteľa a ohrozenia štátneho tajomstva. 6. - 7. decembra Na komunálnych voľbách sa zúčastnilo 49,51 % oprávnených voličov, čo je najmenej z doterajších komunálnych volieb. 13. decembra Predsednícka krajina Európskej únie (EÚ) Dánsko uviedla, že sa dosiahla dohoda o historickom rozšírení EÚ o bývalé komunistické krajiny, Cyprus a Maltu. Predsedníctvo zdôraznilo, že 10 kandidátov prijalo finančný balík na záver druhého dňa summitu v dánskom hlavnom meste Kodani. 19. decembra Po Mikulášovi Černákovi sa na slobodu dostali aj jeho dvaja najbližší spolupracovníci - Miloš Kaštan a Ján Kán. Obaja prepustení sedeli na lavici obžalovaných v procese s Černákom. Kaštan dostal sedem rokov za dvojnásobné vydieranie a Kána odsúdili za vydieranie a nedovolené ozbrojovanie. 20. decembra Štefan Harabin sa na ďalších päť rokov stal predsedom Najvyššieho súdu (NS) SR. Rozhodla o tom Súdna rada SR.