BRATISLAVA. Alergikom sa v marci začína náročné obdobie, v ovzduší už poletuje peľ drevín. Ako prvé kvitnú brezy, jelše, hraby a liesky. „Na juhu Slovenska už peľová sezóna určite začala,“ hovorí alergiológ Ivan Hlinka.
Po odkvitnutí stromov si alergici nevydýchnu, v máji na ne plynulo nadviažu trávy a buriny. Medzi najagresívnejšie pre alergikov patria palina a ambrózia, ktoré kvitnú v auguste až septembri.
Niektorí pacienti majú s peľmi celoročný problém. „Sú takí, ktorí sú alergickí na stromy, trávy aj buriny. Problémy začnú mať koncom februára a ich peľová sezóna sa môže skončiť až v novembri,“ vysvetľuje Hlinka.
Alergiológovia odporúčajú ľuďom s reakciou na peľ opätovne nasadiť protialergické lieky. „Odporúčam nasadiť ich už dva až tri týždne pred vypuknutím peľovej sezóny,“ hovorí Hlinka a dodáva, že už je najvyšší čas.
Alergici sa dokážu pred peľom brániť vakcináciou, no treba začať čo najskôr. Úlohu pritom nehrá vek pacienta, ale trvanie alergie. Najlepšie je začať do dvoch rokov od prvých prejavov.
„Vieme ovplyvniť priebeh alergie a navodiť dlhodobý stav, keď pacient nemá žiadne ťažkosti a nepotrebuje lieky,“ hovorí Hlinka. Aj keď nejde o vyliečenie v pravom zmysle slova, lekári dokážu stav bez alergických symptómov udržať roky.
Hlinka z praxe potvrdzuje, že alergikov jednoznačne pribúda. Vysvetľuje si to znečistením prostredia. Alergenicita peľov sa podľa neho zmenila a pele sú „oveľa agresívnejšie, keďže sa ich molekula sa modifikovala,“ myslí si alergiológ.
Nárast počtu pacientov si vysvetľuje aj povahou ochorenia. „Je to dedičné, čiže môžeme očakávať exponenciálny rast.“ S dispozíciou na alergiu sa človek rodí. Môže sa preto stať, že aj keď sa dosiaľ príznaky neprejavili, ukážu sa v neskoršom veku.
„Predškolský vek je vrcholným obdobím, keď výskyt kulminuje, ďalším vrcholom býva obdobie dospievania,“ hovorí Hlinka a dodáva, že sám má pacientov, ktorým sa prvé symptómy objavili až v šesťdesiatich rokoch.
Beata
Balogová
