Mečiar mal na úvod dlhý monológ. „V roku 1992 vrcholil pohyb, ktorý medzi Slovákmi znamenal snahu o samostatný štát. Ak sa na to pozeráme z historicky objektívneho hľadiska, na Slovensku veľmi veľké snahy o samostatný štát neboli,“ začal.
Česi mali podľa neho výhodu, lebo mali vybudované inštitúcie. Budovu pre slovenské ministerstvo obrany vraj Mečiar zariadil takto: „Pozval som k sebe príslušného plukovníka a dostal rozkaz, nech mi do 48 hodín predstaví budovu, za ďalších 48 hodín štáby a za ďalších 48 hodín ľudí.“
Rozdelenie prinieslo aj novinky v oblasti žurnalistiky: „Ak sme chceli poslať správu cez TASR z Bratislavy, musela ísť do Čiech, tam ju preložili a až z Českej republiky mohla ísť cez Prahu do Viedne. To sa dalo medzičasom stihnúť rýchlejšie bicyklom.“
Mečiar si zo všetkých českých politikov najviac váži Václava Klausa. Ovplyvnil ho najmä preto, že veľa rozhovorov viedli medzi štyrmi očami a často „išli na čestné slovo“ a ani jeden z nich ho neporušil. Na druhé miesto dal Václava Havla, ten ale „tieto vzťahy ovplyvňoval veľmi negatívne“. Tretie miesto patrí dňu: „To bol deň, keď sa zdalo, že pronárodné skupiny nebudú mať širšiu podporu. Zišli sa ekonomickí odborníci, inteligencia a povedali: chceme, vydržíme, dokážeme. To bolo jasné stanovisko priemyslu.“ (mož)
