BRATISLAVA. Počas štyroch rokov 2010-2013 bolo z legálnych nájomných bytov vyprataných najmenej 3 139 osôb, ale náhradné ubytovanie poskytli iba 926 z nich. Najviac ľudí vysťahovali z nájomných bytov v Košiciach, len z Luníka IX. ich bolo 1 700.
Z nelegálnych príbytkov bolo vysťahovaných za to isté obdobie ďalších 517 osôb. Išlo o 70 rodín.
„Keď sú vonku celé rodiny, je to extrémne pouličné bezdomovectvo,“ povedala pre Sme etnologička občianskeho združenia Proti prúdu Nina Beňová.
Bezdomovectvo je aj strata vzťahov
„To je tá neštandardná vec, ktorá ľudí pri Rómoch ohľadom bezdomovectva mätie, že tam je bez prístrešku celá rodina. Domov síce v sociálnych vzťahoch zostáva, ale čo sa týka stránky bývania, ide o reálne bezdomovectvo, uvádza Beňová.
Na Slovensku sa hrubé odhady počtu všetkých ľudí bez domova pohybujú okolo čísla 10 000.
O rómskom bezdomovectve sa v spoločnosti hovorí málo, skôr sa tento sociálny jav pripisuje majoritnému obyvateľstvu. Práve u Rómov sú rodinné väzby veľmi silné, a tak tu strata vzťahov nastáva málokedy.
Definíciu bezdomovectva prijala Európska únia od nadnárodnej organizácie FEANTSA.
Do kategórie ľudí bez domova podľa nej patrí osoba bez prístrešku alebo bez bytu, čo sú aj osoby žijúce vo verejných ubytovniach, útulkoch alebo opúšťajúce inštitúcie ako detský domov či väzenie.
Medzi ľudí ohrozených stratou domova patria podľa definície tí, ktorí bývajú v neistých alebo v neprimeraných podmienkach. Znakmi tejto kategórie sú aj zlý technický stav budovy, neexistujúci zdroj pitnej vody, elektriny, rôzne provizórne stavby a maringotky.
Náhradné ubytovanie získala iba tretina
Pokiaľ niekto býva vo verejnom nájomnom byte a má riadnu zmluvu, tak mu v zmysle zákona musí byť poskytnutá adekvátna náhrada, najmä ak má malé deti alebo sa stará o chorého blízkeho.
„Ak je nájomník dlhodobý neplatič, alebo hrubo porušuje nájomnú zmluvu, môže mu byť ponúknuté namiesto bytu len náhradné ubytovanie v ubytovni alebo prístrešok, ktorým môže byť aj miesto v stanovom mestečku. Ľudia, ktorých prichýlili príbuzní a nemajú nájomnú zmluvu, končia pri vyprataní priamo na ulici,“ uvádza Nina Beňová.
Takýmto spôsobom vznikajú nelegálne osady. Za rok ich na Slovensku vznikne niekoľko desiatok.
Problém sa nerieši, iba presúva inde
Obce a mestá sa deložovaním zbavia nepohodlných nájomníkov, ktorí im neplatia. Vytvoria si tak iba nový typ problému.
„Nazvime ich pravým menom - bezdomovecké osady. Keďže sú to nelegálne rómske osady, ktorých máme na Slovensku veľa, nikomu ani nepríde, že je to problém bezdomovectva,“ vyjasňuje terminologický chaos etnologička, ktorá sa dlhodobo venuje problematike ľudí bez domova.
Pred troma rokmi dávali niektorí starostovia a primátori pokyn na búranie chatrčí v osadách na základe zákona o odpadoch.
Štyristo slovenských samospráv sa zapojilo do hnutia Zobuďme sa, ktoré naštartoval vtedajší primátor Žiaru nad Hronom. Iba právna analýza kancelárie verejnej ochrankyne práv zastavila túto protizákonnú činnosť.
Fungujúce modely existujú
Vo Fínsku sú služby pre ľudí bez domova postavené na modeli housing first, alebo bývanie ako prvý krok. Znamená to, že sociálna služba zostáva, ale človeku poskytnú aj byt, v ktorom si platí nájomné podľa svojich možností.
„Ide o normálny nájomný vzťah podporený masívnou sociálnou službou. To je model, ktorý sa ukazuje ako úspešný,“ vysvetľuje Beňová.
Sociálna služba chodí za človekom a je šitá presne na jeho potreby.
Poradenský tím sa skladá z ľudí, ktorých odkázaní klienti potrebujú, aby sa vymanili zo svojich problémov. Sú tam právnici, sociálni pracovníci, psychológovia, lekári.
Pri tvorbe modelu housing first sa vychádzalo z predpokladu, že základ všetkého je bývanie.
Paralelu v našej krajine môžeme nájsť napríklad v overenej modernej službe pre zdravotne hendikepovaných, ktorá prichádza za klientom. On si s odbornou podporou samostatne spravuje vlastný život.
„Takéto bývanie by mohlo byť riešením pre Rómov. Investícia do sociálnych bytov a podpory sociálnych služieb môže znamenať pre Rómov cestu von z bezdomovectva,“ myslí si Nina Beňová.
Česi majú viac skúseností
Česká republika už prijala vlastnú stratégiu riešenia bezdomovectva a vyčlenila na ňu finančné krytie.
„Bezdomovec je drahší, ako podchytenie rodiny, ktorá neplatí nájomné a skončí na ulici,“ argumentuje Ilja Hradecký z českej organizácie Naděje.
Na Morave pomáha Rómom Armáda spásy Ostrava. Celých 90 % klientely tejto organizácie tvorí rómska menšina.
Organizácia sa dohodla s mestom Ostrava, kde spravuje 51 obecných bytov. V Brne majú k dispozícii ďalších 20 nájomných bytov.
Armáda spásy garantuje, že užívanie obecných bytov bude na základe vopred stanovených pravidiel.
Sociálni pracovníci pracujú s rodinami na prevencii straty bývania, komunikujú s majiteľmi bytov a samosprávami. Cieľom ich práce je aj kultivácia verejnej mienky a predsudkového správania.
Slovensko sa na prijatie národnej stratégie musí ešte pripraviť.
Naša koncepcia rozvoja bývania má trhliny
Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020 končí 12 prioritami a rozdelením úloh na jednotlivé ministerstvá. Finančné krytie nie je naplánované ako celok, iba ako spolufinancovanie zapojených inštitúcií.
Koncepcia posilňuje prestupný model bývania od nocľahárne cez útulok, ubytovňu, až po sociálne byty.
„Ten systém má byť prestupný oboma smermi. Ak však ľudia v sociálnych bytoch nedostanú dostatočnú sociálnu podporu, budú prestupovať najmä smerom dolu. Opäť tu vzniká nebezpečenstvo legálne a zo zákona vyrobených ľudí bez domova,“ vidí riziká v modeli prestupného bývania Nina Beňová.
Ani koncovka celého systému nie je domyslená, pretože u nás v podstate neexistuje verejné nájomné bývanie.
Podľa posledného sčítania tvorí túto formu bývania iba 1,8 percenta zo všetkých obývaných nehnuteľností. Takýchto bytov je fyzicky málo. Ročný dopyt je osem až desaťtisíc bytov, ale postaví sa ich najviac dvetisíc.
Beata
Balogová
