Zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím by mal po schválení vládou a parlamentom začať platiť od 1. septembra tohto roku.
BRATISLAVA. Komisári pre deti a pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorí budú zriadení zákonom, pokryjú kompetencie, ktoré Kancelária verejnej ochrankyne práv či Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) nemajú.
Práve to sú podľa podpredsedu Výboru pre deti a mládež pri ľudskoprávnej rade vlády Petra Guráňa pragmatické dôvody na to, aby inštitút komisára vznikol.
„Je to najjednoduchšia, najschodnejšia a najtransparentnejšia cesta tvorby,“ povedal na dnešnom 20. zasadnutí Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Rada v stredu návrh zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím odobrila a odporučila vláde na schválenie.
Plnenie záväzkov
Ako Guráň v rozprave k bodu o zákone o komisároch pokračoval, ministerstvo práce, ktoré je autorom zákona, bolo pod tlakom medzinárodných záväzkov, aby na Slovensku takáto nezávislá organizácia fungovala.
„Verejná ochrankyňa práv ani stredisko ľudských práv takúto špecializáciu vo svojej práci nemajú, preto sa pristúpilo k tomu, aby sa konečne po 15-tich rokoch niečo takéto stalo,“ povedal s tým, že Slovensko nebolo celých 15 rokov schopné splniť tento záväzok, ku ktorému sa zaviazalo v dohovoroch OSN.
Výbor pre deti a mládež podľa neho dúfa, že sa voľba komisárov stihne ešte v tomto volebnom období.
Členka ľudskoprávnej rady vlády Erika Jurinová však nerozumie tomu, prečo sa musí zavádzať nový názov komisár, keď už jeden názov v praxi máme a ten je už v spoločnosti zaužívaný.
„Takisto neviem, či bude komisár vedieť zabezpečiť všetky funkcie ako aj nároky detí a zdravotne postihnutých osôb,“ povedala v rozprave.
Ako na jej slová reagoval štátny tajomník rezortu práce Jozef Burian, ombudsman je u nás konštituovaná organizácia, preto bolo potrebné nazvať túto inštitúciu inak. „Je však dôležité, že sme nadobudli to, čo niekto za Slovensko v dohovoroch OSN podpísal a je to dôležité na to, aby sme mohli plniť tieto záväzky,“ povedal na zasadnutí ľudskoprávnej rady vlády.
Ako na neho nadviazal člen občianskej komory rady Kálmán Petőcz, „som rád, že tento zákon existuje, ale myslím si, že sa to mohlo urobiť systémovejšie.“
V praxi od septembra
Zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím by mal po schválení vládou a parlamentom začať platiť od 1. septembra tohto roku.
Jeho podstatou je ochrana práv detí a zdravotne postihnutých nezávislými osobami. Komisárov zvolí Národná rada SR na návrh najmenej 15 poslancov, pričom voľbu do funkcie vyhlási predseda parlamentu, a to najneskôr do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona.
Funkčné obdobie komisárov je šesť rokov. Komisár musí byť občanom Slovenska, musí mať vysokoškolské vzdelanie, byť bezúhonný, apolitický a musí ho podporiť minimálne päť reprezentatívnych organizácií. Medzi ich oprávnenia bude patriť napríklad oprávnenie žiadať informácie a údaje na účely posúdenia a monitorovania dodržiavania práv, budú môcť hovoriť s deťmi a zdravotne postihnutými bez prítomnosti iných osôb vo väzení či iných ústavoch. Budú tiež podávať vyjadrenia v nimi posudzovaných prípadoch či stanoviská k veciam, ktoré sa týkajú dodržiavania práv.
Komisári môžu takisto vstupovať do občianskeho súdneho konania ako jeho vedľajší účastníci. Podnety pre komisárov môžu ľudia podávať písomne aj ústne, pričom nebudú podliehať úradnej kontrole. Komisári ako aj ich úrady budú financovaní zo štátneho rozpočtu formou dotácií.
