Vyriešenie otázky financovania a postavenia cirkvi presadzuje časť opozície.
BRATISLAVA. Zdá sa, že už dozrel problém ďalšieho nastavenia financovania cirkví. Na sklonku druhého funkčného obdobia si to myslí minister kultúry Marek Maďarič.
Po ďalších voľbách sa “dá nadviazať na nejaké návrhy, na expertné rokovania. Myslím si, že je to zrelé, aby to v ďalšom období bolo nastavené do polohy, ktorá tu môže fungovať bez zmien desaťročie, možno viac desaťročí“, povedal v rozhovore pre agentúru SITA minister.
Vyjadrenie premiéra Roberta Fica pri opätovnom nástupe Mareka Maďariča do funkcie spred troch rokov o zachovaní status quo platí. “Nesľubovali sme, že v tomto volebnom období to zmeníme. Povedali sme, že budeme rokovať, budeme viesť expertné, odborné rokovania s cirkvami, čo sa aj deje.“
Potrebný konsenzus
Konsenzus je, ako zdôrazňuje Marek Maďarič, potrebný medzi štátom a cirkvami, ale aj medzi samotnými cirkvami. Pretože sú cirkvi veľmi rôznorodé, čo sa týka veľkosti, ich očakávaní, pôsobenia.
“Niekomu sa môže zdať, že sa nič nemení, ale my sme priebežne tlačili cirkvi, aby sa vyjadrovali k návrhom, aby sa či už oni alebo verejnosť zaoberali otázkou, čo vlastne cirkvi vlastnia. Či sú schopné nám to povedať a tým pádom získať argument pre seba, že potrebujú podporu štátu, alebo nám nie sú schopné to povedať. Či majú ešte nejaké reštitučné nároky, alebo nemajú.“
Minister kultúry si myslí, že v ďalšom období sa musí nájsť spoločenská a politická vôľa zmeniť model financovania cirkví.
“Zatiaľ sú signály, že cirkvi by uprednostnili zachovanie súčasného stavu s nejakými modifikáciami. Viem si predstaviť aj kombináciu súčasného modelu možno s asignáciou, aby tu bola základná istota, že nejaké prostriedky cirkvi dostanú. Moje presvedčenie je také, že v zmysle potrebnosti cirkví, ich poslania, činnosti je nejaká podpora zo strany štátu oprávnená a na druhej strane nejaká časť získaná dobrovoľnými príspevkami od ľudí by mohla byť pre cirkev aj motivujúca. To je moje osobné rozmýšľanie. Budúca vláda by si mala dať záväzok – postúpiť od diskutovania k nejakej zmene. Na to musí byť politická vôľa, záleží aká koalícia bude po parlamentných voľbách,“ povedal Maďarič.
Posledná nesplnená požiadavka
Časť opozície presadzuje vyriešenie otázky financovania a postavenia cirkvi. Napríklad bývalý minister kultúry Daniel Krajcer, v súčasnosti nezávislý poslanec NR SR, v diskusnej relácii televízie TA3 V politike konštatoval že "odluka cirkví od štátu je poslednou nesplnenou požiadavkou od novembra 1989".
Krajcer, ktorý viedol rezort kultúry necelé dva roky za vlády Ivety Radičovej, pripomenul, že Slovensko je jednou z posledných európskych krajín, kde zotrvávame na modeli financovania, ktorý upravuje zákon z roku 1949.
Financovanie cirkví a náboženských spoločností - najmä platov a poistného duchovných, ale aj prevádzky ústredí cirkví a náboženských spoločností a charitných domov (domovy dôchodcov pre kňazov), ministerstvu kultúry vyplýva zo zákona o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom.
Ministerstvo kultúry na tento účel dá podľa štátneho rozpočtu tento rok vyše 38 miliónov eur. Na Slovensku je 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností.
