BRATISLAVA. Keď Iveta Jánošová, manželka budúceho poslanca Smeru Vladimíra Jánoša, v roku 2005 podala na manžela trestné oznámenie, na druhý deň výpoveď poprela s tým, že si ju vymyslela.
Prípadov, keď žena stiahne výpoveď pod nátlakom, je veľa, a preto už od roku 2002 platí zákon, podľa ktorého by mal vyšetrovateľ aj napriek tomu konať. Odborníci sa však zhodujú, že zákon sa často obchádza.
„V praxi sa to ženám vypomstí tým, že sa násilie bude opakovať,“ povedal Jozef Šotkovský, právnik, ktorý spolupracuje s Alianciou žien Slovenska.
„Ak raz muž napadne ženu, v drvivej väčšine prípadov ju napadne znovu,“ hovorí.
Policajti radi zabúdajú
Policajti sa musia zaoberať každým trestným oznámením, ktoré im príde. Môže sa však stať, že týraná žena neskôr oznámenie doplní tak, že v podstate neguje prvotnú výpoveď. Často sa to deje na nátlak rodiny či partnera.
Keď je zrejmé, že žena mení výpoveď pod nátlakom, policajti môžu napriek tomu konať. Mnohí z nich to nerobia. „Policajt len odloží trestné oznámenie a ďalej vo veci nekoná. A potom sa na to zabudne,“ povedal Šotkovský s tým, že je to pre nich pohodlnejšie. Účinok zákona sa stráca.
Chyba je v ľuďoch
Slovenská legislatíva v tejto oblasti nie je zlá, ale zlyháva na ľuďoch, ktorí ju vykonávajú, tvrdí Sylvia Gancárová, právnička v Centre Slniečko, ktoré pomáha týraným ženám.
Týraná žena je podľa nej obeťou, ktorú je ťažko vypočúvať, je nerozhodná a vo výpovediach si odporuje. Vyšetrovatelia nie sú na takéto prípady školení a nemajú ani potrebnú empatiu. „Je to problém všetkých orgánov od policajtov, cez prokurátorov až po súdy.“ Gancárová spomína prípad, keď muž, stíhaný za týranie blízkej osoby, mal zákaz približovať sa k domu, ktorý však nerešpektoval.
„Sudkyňa vtedy na pojednávaní povedala, že v dome sú tri izby a on sa predsa môže zdržiavať v inej izbe,“ povedala Gancárová. „Toto sú fatálne rozhodnutia.“
Chýba vzdelanie
Situácia by sa zlepšila, keby sa policajti prípadu venovali, aj keď svedok mení výpoveď, a to zjavne pod nátlakom, hovorí Šotkovský.
Gancárová dodala, že ľudia, ktorí sa násilím zaoberajú, by mali byť preškolení. Ak sa na túto prácu nehodia, mali by dostávať iné prípady. „Medzi policajtmi sú ľudia, ktorí sami boli obeťami násilia a robia s obeťami násilia,“ povedala. Napríklad facku potom považujú za normálnu vec. „Je to neprípustné, ale nikto to nesleduje.“

Beata
Balogová
