Vašečka: Nízka dôvera k prezidentovi súvisí s dehonestáciou úradu

BRATISLAVA 29. decembra (SITA) - Nízka dôveryhodnosť prezidenta v očiach verejnosti súvisí aj s dlhodobou dehonestáciou prezidentského úradu ešte z čias Vladimíra Mečiara. "Išlo o systematický útok voči exprezidentovi Michalovi Kováčovi, ktorý zanechal st

opy na verejnej mienke", domnieva sa sociológ Michal Vašečka z Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Ako konštatoval pre agentúru SITA, v súčasnosti môže hocikto "napľuť" na prezidenta, vysloviť svoj radikálny názor a nikto to nebude spájať s tým, že zastáva úrad, ktorý by mal mať určitú vážnosť. Posudzovanie hlavy štátu však na Slovensku súvisí aj s tým, že ľudia nerozlišujú medzi inštitúciou prezidenta a konkrétnou osobou. "Je to obraz politickej kultúry v krajine, ktorá sa iba dotvára do podoby typickej pre západnú Európu", dodal Vašečka.
Podľa sociológa rozdielne vníma prezidenta spoločenská elita a obyčajní ľudia. Aj ich očakávania od hlavy štátu sú odlišné. Obyčajní ľudia chcú, aby prezident bol nadstranícky, mal pochopenie pre ich problémy, navonok reprezentoval krajinu a nevymykal sa priemeru. Elity očakávajú skôr reprezentanta Slovenska v stredoeurópskom kontexte, ktorý by na medzinárodnej scéne vystupoval dokonca ako hovorca stredoeurópskych požiadaviek. "V tomto zmysle je to skôr objednávka na niekoho ako bol 12 rokov v susedných Čechách Václav Havel", vysvetlil Vašečka.
V. Havel sťažil svojim pôsobením pozíciu všetkých prezidentov v okolitých krajinách. Je to však nevyhnutný dôsledok silnej osobnosti. V susednej Českej republike sa dôveryhodnosť k prezidentovi pohybuje okolo 50 percent. Na Slovensku dôverujú Rudolfovi Schusterovi podľa posledného prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) necelé dve percentá obyvateľov. "Slovensko je v tomto zvláštnou anomáliou a nezmení sa to ani po výmene prezidenta", konštatoval Vašečka. Zároveň poukázal na príklad USA, kde keď klesne popularita prezidenta pod 45 percent, stane sa z toho "veľká téma". V prípade slovenského prezidenta sme si na nízku dôveryhodnosť už zvykli, nedocenenie úlohy hlavy štátu ako inštitúcie pretrváva.
Problém R. Schustera je podľa sociológa aj v tom, že od začiatku chcel byť vnímaný ako reprezentant obyčajných ľudí, niekedy pritom išlo len o štylizáciu - napríklad cestovanie vlakom. Niektoré jeho kroky mali vzbudiť pocit ľudovosti a v tom bol v podstate úspešný, myslí si Vašečka. Ako dodal, na začiatku roka 1999 mal R. Schuster dôveryhodnosť okolo 10 percent, počas prezidentských volieb to bolo 20 percent a od zvolenia mu popularita postupne klesala. V očiach verejnosti mu škodili viaceré výstupy a nezvládnuté kauzy, ako bolo lovenie anakondy v Brazílii, či vyjadrenia po zdravotných problémoch na adresu zdravotníctva na Slovensku.
Podľa Vašečku by mal prezident zmeniť prácu s médiami aj s verejnou mienkou. Mal by tiež konkrétne pomenovať tím odborníkov a právnikov, ktorí posudzujú zákony prijaté poslancami. R. Schuster totiž často vracia normy poslancom a bez jasnej definície, kto mu radí, sa môže zdať, že svojvoľne chce suplovať druhú komoru parlamentu, prípadne vzniká podozrenie, že za vracaním zákonov stoja lobistické skupiny.
V ďalších prezidentských voľbách v roku 2004 podľa sociológa neuspeje nezávislý kandidát. Nad Slovenskom tiež stále visí otáznik, či sa V. Mečiar rozhodne opäť kandidovať. "V takom prípade by sa zopakovala situácia z roku 1999," konštatoval Vašečka.

zp;ve