Úrad na ochranu osobných úradov riešil 120 závažných podnetov

BRATISLAVA 29. decembra (SITA) - Na Úrad na ochranu osobných údajov sa v tomto roku obrátilo s podnetmi takmer 1 700 občanov a podnikateľských subjektov. Po 1. septembri, kedy vstúpil do platnosti nový zákon o ochrane osobných údajov, na úrad prišlo vyše

600 listov, osobných sťažností alebo žiadostí o stanovisko. Ako informoval agentúru SITA predseda úradu Pavol Husár, tento rok sa úrad zaoberal viac ako 120 závažnými podnetmi, ktoré si vo viacerých prípadoch vyžadovali aj kontrolu u prevádzkovateľov.

Za najcitlivejší osobný údaj považujú občania rodné číslo. To je podľa nového zákona zaradené do kategórie osobitných osobných údajov a spracúvať ho môže len ten, komu to povoľuje zákon alebo so súhlasom dotknutej osoby ten, kto ho nevyhnutne potrebuje na splnenie cieľa. Mnoho ľudí sa v tejto súvislosti obrátilo na úrad so sťažnosťou, že pri každej transakcii v banke od nich požadujú rodné číslo. Husár zdôraznil, že sú proti vypisovaniu rodného čísla pri menších bankových operáciách. Národnú banku Slovenska preto už požiadali o prehodnotenie, či naozaj je potrebné pri menších transakciách získavať a spracúvať podrobnú identifikáciu. "Samozrejme, že platobných príkazov by sa to netýkalo," dodal.

Mnohé fyzické osoby - podnikatelia sa na úrad obrátili so sťažnosťou proti uvádzaniu rodného čísla na blokoch z registračných pokladní. V tejto súvislosti rokovali so zástupcami ministerstva financií a daňového riaditeľstva. Úrad na ochranu osobných údajov navrhuje, aby daňové identifikačné číslo občana (DIČO) nebolo vytvárané z rodného čísla, ale aby prešli u fyzických osôb na novú, nič nevypovedajúcu identifikáciu. Podľa Husára by bolo v prípade registračných pokladníc riešenie jednoduché, na bloku by sa netlačilo DIČO, teda u fyzických osôb rodné číslo. Išlo by iba o "likvidáciu" tlače na bloku, v systéme vo vnútri registračnej pokladne sa môže naďalej spracúvať.

Úrad rieši aj otázku, či môžu bytové družstvá poskytovať osobné údaje neplatičov realitným
kanceláriám. Podľa Husára to nie je možné bez súhlasu dotknutých osôb - teda neplatičov. Takýto podnet úrad prešetroval v meste na východe Slovenska. Bytové družstvo tvrdí, že údaje o neplatičoch nikomu neposkytli a preto sa stále prešetruje, ako sa k nim realitná kancelária dostala.

Husár pripomenul, že kópie úradných dokumentov (občianskych preukazov, zdravotných preukazov atď.) je možné spracovávať len so súhlasom dotknutej osoby, alebo ak to umožňuje osobitný zákon. Ak to osobitný zákon neumožňuje a osoba s tým nesúhlasí, potom je možné získať tieto údaje odpisom z úradného dokladu. Prevádzkovateľ nesmie dotknutej osobe, ak nesúhlasí s kopírovaním, odmietnuť službu alebo tovar.

Čo sa týka monitorovania verejne prístupných priestorov, tak tie musia byť označené, aby o tom boli dotknuté osoby ešte pred vstupom do takéhoto priestoru vopred informované. Zaoberali sa aj podnetom pre podozrenie z nedostatočného zabezpečenia proti neoprávnenému prístupu k osobným údajom v niektorých bankách. Konkrétny podnet voči jednej zo stavebných sporiteľní ešte preverujú.

Úrad zaznamenal mnoho podnetov pre neželané zasielanie písomností poštou. Od občanov sa v týchto prípadoch očakáva aktivita a musia písomne namietať. Po takejto námietke je firma povinná ukončiť poštový styk s osobou, ktorá si ho neželá.