BRATISLAVA. Kriminalita v oblasti rasovo motivovaných trestných činov a trestných činov extrémizmu od roku 2011 klesá. Ministerstvo vnútra to konštatuje v koncepcii boja proti extrémizmu na nasledujúce štyri roky 2015 až 2019, ktorú dnes schválila vláda.
Ide o základný dokument, v ktorom sa definujú strategické priority Slovenska v tejto oblasti.
Ministerstvo vnútra v materiáli, ktorý nadväzuje na predošlé dve koncepcie konštatuje, že na Slovensku je stabilná situácia v oblasti radikalizácie a extrémizmu bez výraznejších incidentov ohrozujúcich stabilitu štátu.
Ale do budúcnosti pripúšťa zmenu vzhľadom na celkovú bezpečnostnú situáciu v Európe.
Nárast radikalizácie obyvateľstva v krajinách za hranicami Európskej únie, postihnutých vnútornými konfliktami, vznik ozbrojených skupín s extrémistickou ideológiou v týchto oblastiach a zapájanie občanov krajín Európskej únie do takýchto konfliktov priamo ovplyvňuje aj bezpečnostnú situáciu krajín EÚ, vrátane Slovenska, upozorňuje ministerstvo.
Kým v roku 2011 bolo pre rasovo motivované trestné činy trestné činy a trestné činy extrémizmu stíhaných 97 osôb, vlani to bolo už iba 40.
Najčastejšie páchaným je trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Rezort vnútra do budúcnosti nepredpokladá zásadný nárast tejto trestnej činnosti.
Obsadzujú sociálne siete a hľadajú zdroje
Rezort vnútra v koncepcii upozorňuje, že prejavy rasovej diskriminácie a iných foriem neznášanlivosti sa v poslednom období presúva z ulice do virtuálneho priestoru a trestná činnosť je v mnohých prípadoch páchaná prostredníctvom sociálnych sietí na internete.
Zmeny nastali aj v aktivitách pravicovo orientovaných skupín, u ktorých začínajú prevládať aktivity smerom k zahraničným subjektom napríklad v Poľsku a Česku.
Aktivity začínajú byť sofistikovanejšie a vyznačujú sa dlhodobým plánovaním s cieľom získania finančných zdrojov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie ich cieľov, ktoré sú v poslednom období motivované hlavne politicky, uvádza sa materiáli.
Za subjekty s extrémistickými prejavmi koncepcia označuje Ľudovú stranu Naše Slovensko, neformálne združenie s krajne pravicovou nacionalistickou orientáciou Národný odpor Slovensko, nacionalistické zoskupenie Slovenská pospolitosť, občianske združenie Nové slobodné Slovensko a občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody.
Extrémisti využívajú športový priestor aj náboženskú rétoriku
Materiál si však všíma aj športovo-branné organizácie, ktoré nevykazujú všetky znaky extrémizmu, ale sú ovplyvňované pravicovými extrémistami a môžu predstavovať bezpečnostné riziko do budúcna. Medzi také radí Akčnú skupinu Vzdor Kysuce a neformálne zoskupenie Slovenskí branci.
Koncepcia konštatuje prienik pravicového extrémizmu aj na futbalové štadióny.
Zo subjektov, ktoré pôsobia na ľavicovej extrémistickej scéne, potom menuje hnutie Antifa a Československúanarchistickú federáciu. Na juhu Slovenska pôsobia i zahraničné extrémistické subjekty bunky strany Jobik Hnutie za lepšie Maďarsko, ako aj maďarské Mládežnícke zhromaždenie Hnutie 64 Žúp.
Ministerstvo vnútra v koncepcii predpokladá, že dôjde k radikalizácii nábožensko-extrémistických skupín, k čomu dávajú priestor súčasné hospodárske, politické a sociálne zmeny.
Je možné očakávať u nich zvýšenie napätia so spoločnosťou, nárast radikálnych islamských skupín a pravicových skupín, využívajúcich náboženskú rétoriku a vychádzajúcich z náboženstva, varuje rezort vnútra.
Štyri základné strategické ciele
Hlavnou úlohou krajiny bude zamedziť radikalizácii prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania povedomia v spoločnosti. Dokument kladie dôraz na prevenciu, efektívne vzdelávanie príslušníkov bezpečnostných zborov a spoluprácu s okolitými štátmi.
Strategické ciele Slovenska:
1. Posilniť odolnosť komunít a jednotlivcov voči nedemokratickým ideológiám a extrémizmu.
2. Zvyšovať povedomie o prejavoch a spoločenskej závažnosti extrémizmu a následkoch radikalizácie.
3. Efektívne monitorovať a odhaľovať trestné činy extrémizmu a stíhať ich páchateľov.
4. Vytvárať inštitucionálne a personálne kapacity pre štátne orgány plniace úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu.
