LETANOVCE, BRATISLAVA. Osadu Letanovský mlyn presťahovali v októbri 2013 do novej lokality Strelník. Niekoľko stovák pologramotných ľudí bez civilizačných návykov získalo nájomné byty s vodou a elektrinou.
Ukazuje sa, že to nestačí. Už teraz je bytov málo a na dobudovanie ďalších, ako aj základnej sociálnej infraštruktúry nie je na Strelníku miesto.
„Vieme, že nemôžeme stagnovať, ale momentálne je to pre nás väčší šok ako pre nich. Vynaložili sme maximálne úsilie, aby sme ich sem dostali. Musíme sa z toho trošku spamätať,“ hovorí koordinátorka terénnych sociálnych pracovníkov Klaudia Nemčíková.
Letanovčania si v jeseni 2014 zvolili nového starostu Slavomíra Zahornadského, ktorý zvíťazil v konkurencii ďalších šiestich protikandidátov. Jeho víziou sú nové Letanovce orientované na turizmus.
„Človek musí načúvať a akceptovať aj názory druhých. My sme v regióne národného parku Slovenský raj ostali za posledných desať rokov neskutočne pozadu za ostatnými. Nielen kvôli financiám, ale aj celkovej námahe so zabezpečením tohto presunu,“ povedal starosta Zahornadský.
Zariaďovanie nových bytov dostalo Rómov do dlhovej pasce
Podľa miestnych sociálnych pracovníkov neboli parazity, chrobač a choroby v starej osade takým častým javom, ako dnes v nových bytoch.
„Prinesú si to s nábytkom zo skládky odpadu,“ myslí si Marián Žiga o plošticiach. Je jediným obyvateľom osady, ktorý má vzdelanie potrebné na vykonávanie asistenta terénnej sociálnej práce.
Pri zariaďovaní nízkoštandardných bytov si miestni Rómovia museli prikúpiť dlažbu, kuchynské linky, sanitu a zariadenie bytu. Tieto výdavky boli nad ich možnosti, a tak si vzali pôžičky.
Po roku a pol sú mnohí z nich v dlhoch. Sociálnych pracovníkov zamestnávajú stohy exekučných prípisov.
Úžera bola vraj v starej osade tiež menej vypuklá, ako na Strelníku. Klaudia Nemčíková, ktorá má desaťročné skúsenosti so sociálnou prácou, viac o tomto jave nechcela hovoriť.
Z jej pohľadu je na Strelníku bývanie výrazne lepšie práve pre inžinierske siete, ale vyskytujú sa ťažkosti pri vyžadovaní dodržiavania pravidiel. Rómovia často nechápu, prečo nemôžu pristavovať nové objekty ku nájomným bytom.
„Vtedy žili hoci v biednych podmienkach, ale po svojom. Teraz sa to už nedá. Na to, že buchnú po vypínači a zasvieti svetlo, si zvykli rýchlo. Ale je rozdiel, keď máte chatrč a zmyslíte si, že si posuniete stenu alebo pristavíte ďalšiu izbu. Tu je to ohraničené a musia sa prispôsobiť,“ dodáva Nemčíková.
V osade Letanovský mlyn žili obyvatelia obce bez vody a elektriny. Viac fotografií na konci článku. Foto Jan Ďurina
Nová osada už teraz puká vo švíkoch
Na Strelníku stojí 24 domov, každý so štyrmi bytovými jednotkami. Jeden byt nazývajú komunitným centrom. Využívajú ho na správu bytového fondu a prácu sociálnych pracovníkov. Rómovia žijú v 95 dvojizbových bytoch s kuchyňou. V niektorých z nich bývajú aj tri rodiny.
„V obci Letanovce zle dizajnovali celý projekt. Mali počítať s nejakou demografickou krivkou, že sa za roky výstavby narodia deti a vzniknú nové rodiny. Nemali plánovať projekt na 96 bytov, ale na 150 bytov,“ myslí si Ivan Mirga z regionálnej kancelárie splnomocnenca vlády v Spišskej Novej Vsi.
Podľa neho bol v tom čase štát ochotný dať na samostatnú výstavbu v Letanovciach dostatočné zdroje, ale vtedajšia samospráva to nevyužila.
V marci 2015 býva na Strelníku 943 ľudí. V niektorých bytoch sa tlačí dvadsať ľudí.
Časť obyvateľov nemá roky legalizovaný svoj pobyt, čo im sťažuje rodinný život. Manželia, ktorí sa priženili, nemôžu dosiahnuť, aby ich prihlásili na trvalý pobyt. Toto konanie samosprávy je v rozpore so zákonom o trvalom pobyte. Podľa I. Mirgu o ňom vie aj okresný prokurátor, ale ani on nič v tejto veci neurobil.
Dedina má priority v rozvoji turizmu
Starostovia Letanoviec vyvinuli od roku 2004 nemalé úsilie, aby postavili nové bývanie pre temer tisícku Rómov. Vykúpili pozemky, písali projekty a rokovali, aby získali finančné zdroje od štátu a Európskej únie. Zadlžili obec z bankových úverov.
Za segregačné prenesenie osady do lokality Strelník boli neraz kritizovaní.
Teraz sa Letanovce tešia na druhý krok, na rozvoj obce. Podľa starostu Zahornadského si aj majorita zaslúži, aby sa po desiatich rokoch konečne investovalo do jej potrieb.
Obec potrebuje opraviť rozbité cesty a vybudovať podmienky pre rozvoj turizmu.
Za legitímne právo samosprávy to považuje aj Ivan Mirga z regionálnej kancelárie splnomocnenca pre rómske komunity v Spišskej Novej Vsi, ale upozorňuje na možné riziká.
„Ak sa nebude posúvať rozvoj osady vyššie, do piatich-desiatich rokov sa ten život vráti do štádia, v akom bol na bývalom mieste pod lesom,“ hovorí Mirga.
Starosta Letanoviec plánuje využívať možnosti dotačných programov a získavať zdroje pre Strelník, avšak bez výrazného finančného zapojenia obce.
Biedne podmienky pre sociálnu službu
Podľa koordinátorky terénnych pracovníkov Klaudie Nemčíkovej štyria sociálni pracovníci na prácu s komunitou stačia. Ako dôvod vníma hlavne to, že sa dobre poznajú s klientmi a ich problémami.
„Ďalší by sa tu iba motal,“ usudzuje.
Komunita ale nemá priestor na stretávanie sa, šport či relax, hoci je v strede voľná plocha, ktorá sa sama ponúka na dostavbu bytov alebo občianskej vybavenosti. Dôvody zakonzervovaného stavu sú vraj v technických obmedzeniach.
„Táto osada má jedno obrovské nešťastie, a to je vysokotlakové vedenie plynu, ktoré ju pretína,“ priznáva starosta.
Terénne sociálne pracovníčky by potrebovali na prácu s komunitou spoločenskú miestnosť. Osade chýba materská škola, zdravotné stredisko alebo špecialisti, ktorí bežne pracujú v odborných tímoch s vylúčenými skupinami ľudí. Kvalite života by pomohla občianska hliadka, ktorá by zabezpečila poriadok v medziľudských vzťahoch v nočných hodinách.
Stará osada pripomínala stredoveké osídlenia
Za rúbanie stromov v chránenom území a obťažovanie turistov deťmi z osady Letanovský mlyn sa pred rokom 2013 hanbilo celé Slovensko.
Segregovanú komunitu Rómov vtedy spoločnosť vnímala nielen ako sociálny problém. Pre dopady na krajinu a Národný park Slovenský raj to bol problém kultúrny, environmentálny aj ekonomický.
Foto Jan Ďurina
V zrubových domoch nalepených na sebe vtedy žili Rómovia bez vody, kanalizácie a elektriny. Jediným zdrojom vody bola studňa, často pokazená pre jej neustálu vyťaženosť. Miestni kúrili drevom nazbieraným v národnom parku a odpadky v lepšom prípade zakopávali do zeme.
Foto Jan Ďurina
Foto Jan Ďurina
Foto Jan Ďurina
Foto Jan Ďurina
Foto Jan Ďurina
