BRATISLAVA. Predseda vlády sa stále nerozhodol, či pôjde na moskovské oslavy pri príležitosti 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny. Výrok ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova o očakávaní Fica v Moskve zrejme súvisí s tým, že vedia o úvahách nášho premiéra.
V dnešnej relácii televízie TA3 V politike to pripustil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru).
"Slovensko je súčasťou diskusie v EÚ. Máme záujem na čo najširšej platforme. Debata prebieha a musíme nájsť balans medzi podielom sovietskej armády na porážke fašizmu a ilegálnou anexiou Krymu," vysvetlil minister s tým, že oslavy sú vnímané inak v každej členskej krajine EÚ.
"Niekto bol na strane víťazov, niekto na strane porazených," podotkol Lajčák. Podľa jeho slov je z hľadiska prípadnej slovenskej účasti v Moskve stále v hre viacero možností.
Šebej: Uctime si ich doma
Predseda Zahraničného výboru v parlamente František Šebej (Most-Híd) je presvedčený, že sovietskych vojakov, ktorí porazili fašizmus a padli u nás za našu slobodu, je potrebné si uctiť.
"Ale tu u nás, kde padli a bojovali. Je pravda, že niet veľkého rozdielu, či niekto padol v Normandii, alebo pri Dukle. Ale tie oslavy boli na normandských plážach, nebola to vojenská prehliadka vo Washingtone ani v Londýne," poznamenal na margo premiérovho porovnania.
Šebej zároveň pripomenul, že sovietska armáda sa okrem boja proti fašizmu neskôr stala nástrojom niečoho iného.
"Všade tam, kde vstúpila, presadila komunistické režimy, ktoré potlačili slobodu a demokraciu. Je to tá istá armáda, ktorá okupovala Československo od roku 1968. Na takejto vojenskej prehliadke by sa žiadny náš ústavný činiteľ zúčastniť nemal," odporučil s tým, že by bolo hanbou pre Slovensko, ak by náš premiér stál ne jednej tribúne s diktátorom Kim Čong-unom.
Na margo aprílovej návštevy Lavrova na Slovensku, na ktorú bol pozvaný ešte v roku 2012, Lajčák uistil, že určite budú hovoriť aj o situácii na Ukrajine. Náš minister zopakoval, že Ukrajina potrebuje mier a reformy.
"Tá reformná dimenzia by mala byť riadená Európskou úniou. Musíme im radiť, usmerňovať ich a kontrolovať, aby mali trochu uvoľnené ruky," konštatoval.
Podľa Šebeja však robiť naraz reformy a dosiahnuť mier je takmer nemožné dielo. Súhlasí však s Lajčákom, že Ukrajine by zriadenie európskeho koordinátora mohlo pomôcť.
"My dlžíme Ukrajincom solidaritu. Je v našom záujme, aby sa im to podarilo. Je v našom záujme mať prosperujúceho suseda," povedal.
Hrozba je silnejšia
Diskutéri sa dotkli aj otázky sankcií voči Rusku. "Záver summitu v Bruseli zodpovedá pozícii, ktorú malo Slovensko. Nevidíme logiku prijímať rozhodnutie o predĺžení sankcií teraz v marci, keď budú platné ešte štyri mesiace. Aký nástroj by nám potom zostal v ruke? Hrozba použitia sankcií je silnejšia než ich samotné použitie," vyhlásil Lajčák, podľa ktorého majú sankcie najmä ekonomický efekt a spôsobili ekonomické oslabenie Ruska.
Šebej ich považuje za jediný nástroj, ako donútiť Vladimíra Putina k zmene správania, keďže vojenské riešenie zo strany Západu neprichádza do úvahy. "Niektorí analytici sa domnievajú, že nebyť sankcií, už je dávno obsadená aj Odesa," dodal.
