Pred desiatimi rokmi sa Česi a Slováci pokojne rozišli, keď sa Československo rozdelilo na dva nezávislé štáty. Chúlostivá, ale úspešná operácia korunovala úspechom proces, ktorý sa začal nežnou revolúciou v roku 1989. Pád komunizmu dal voľný priebeh slovenským ambíciám o národnú emancipáciu. Od roku 1990 sa Slováci pokúšali posilniť svoje postavenie vo federácii, ktorá formálne vznikla v čase komunistického režimu, ale Praha ju málo rešpektovala. Po dlhých neplodných rokovaniach počas roku 1991 o budúcnosti česko-slovenského spolužitia sa vážne veci začali diať v júni 1992 po parlamentných voľbách. V Česku zvíťazila ODS liberálneho ekonóma Václava Klausa, na Slovensku HZDS populistu Vladimíra Mečiara.
Dňa 1. januára 1993 sa ČR a SR oficiálne stali dvoma nezávislými štátmi. Jediným falošným tónom rozdelenia sa stal fakt, že ČR si ponechala tradičnú československú zástavu napriek záväzku, že každá strana sa mala vzdať symbolov bývalej federácie. ,,Nežný rozchod“ Čechov a Slovákov, bezprecedentný jav v Európe od druhej svetovej vojny, nijakým spôsobom neohrozil stabilitu starého kontinentu.
Slovensko sa po 10 rokoch dlhej chaotickej nezávislosti napokon stalo sebavedomou krajinou, keď dostalo pozvánku do NATO a Európskej únie. Identifikácia Slovákov s ich vlastným štátom a národným cítením je teraz oveľa silnejšia.
Rok 2002 bol pre SR rozhodujúci: v máji sa stala majstrom sveta v hokeji, v novembri dostala pozvánku na vstup do Severoatlantickej aliancie a v polovici decembra ukončila predvstupové rokovania s Európskou úniou. Všetky tieto skutočnosti prispeli k posilneniu slovenskej identity.
AFP 30. 12.
