BRATISLAVA. Jeho autorita bola nespochybniteľná, umelecký názor rešpektovaný, talent oceňovaný nielen na Slovensku či v Čechách, kde posledné roky života aj žil. „Snáď už nebude nikomu prekážať, ak ho označím za Čechoslováka. Domov mal v oboch republikách ako človek, divadelník i tvor politický, pravý „pravdoláskař“ nielen preto, že bol priateľom Václava Havla. On sám bol povahou láskavý bojovník. Jeho česká stopa je hlboká, vedie od divadiel na čele s pražským Národným až po náš časopis, ktorého bol dlhé roky autorom aj redakčným radcom,“ vyjadril sa Karel Král, šéfredaktor časopisu Svět a divadlo.
Divadelný intelektuál
Patril k najvýraznejších intelektuálom slovenského divadla, bol vynikajúcim prekladateľom náročných textov Bertolda Brechta, Fridricha Schillera, Thomasa Bernharda či Petra Turriniho. Podpísaný je však aj doslovné hitovky akou bola inscenácia SND Tančiareň.
Herec a režisér Martin Huba si naňho spomínam ako na najvzdelanejšieho človeka v oblasti divadla. „Maroš poskytoval pomoc a istotu priateľa, ale aj odborníka. V tom bol dvojnásobne zdatný a cenný, neobyčajne nezištný.“
Huba spomína, že Porubjak bol schopný odsedieť od čítačky všetky skúšky až do premiéry. „Nebýva to zvykom u dramaturgov, v tomto on bol jedinečný nenahraditeľný a špecifický. Je veľkým šťastím pre divadlo mať dramaturga, ktorý takto vníma svoju profesiu. Neviem si predstaviť, kto zaplní jeho biele miesto,“ dodal.
Zomrel divadelník Martin PorubjakČítajte
Dramaturg, teoretik i publicista
Mein Kampf; Lulu, Krajina šíra, Višňový sad, Čertice, Ako sa vám páči, Opera za tri groše, Ignorant a šialenec, naposledy Karpatský thriller - to sú len niektoré z inscenácii, ktoré pre SND dramaturgoval. Spolupracoval však aj s Divadlom Astorka – Korzo´90, či s Novou scénou.
Ako dramaturg stál aj za úspechom hier Stanislava Štepku z osemdesiatych rokov ako boli Čierna ovca, Ako sme sa hľadali, Pavilón B, či Ženské oddelenie, ktorých kultový humor si dodnes nachádza nové generácie divákov.
S ľahkosťou sa presúval aj na post teoretika, či publicistu, pravidelne prispieval aj do SME, vo svojich článkoch sa vždy prejavoval ako človek občiansky angažovaný, zásadový, neúplatný.
Režisér komorných hier
Ako režisér si vyberal skôr komornejšie, zvyčajne však veľmi úspešné projekty. Kontrabas Patricka Süskinda s Martinom Hubom sa hral 24 rokov, úspešná bola napríklad aj jeho réžia hry Ondreja Šulaja O pejskovi a mačičke sa v Štúdiu L+S.
Na začiatku svojej kariéry sa zasadil o poetiku Divadla na korze. Hoci existovalo len krátko (1968 – 1971), z jeho odkazu slovenské divadlo čerpá dodnes. „A zrazu sme sa ocitli – ľudia, ktorí si rozumeli – v jednej pivnici spolu so súborom Lasicu a Satinského,“ opísal tú dobu na konferencii o Divadle na korze.
„Nebola to organizácia, bol to organizmus. Nikto tam nebol členom komunistickej strany, takže tam nebola ani ZO KSS, nebol tam ani ZV ROH, pretože nikto nebol v ROH. Existovalo len dvanásť až pätnásť priateľov,“ vyjadril o atmosfére prvého slobodného divadla.
„Pod vedením Strniska a Porubjaka sa formovala poetika našej generácie, spájal nás humor, očisťovali sme sa smiechom poznania,“ vyjadrila sa o Divadle na korze Zita Furková.
Mladí divadelníci vrátane hercov ako Marián Labuda, Stano Dančiak či Pavol Mikulík nemali síce formulovaný žiadny formálny manifest, ale mali podobné predstavy o spôsobe práce a vymedzovali voči typu divadla, ktoré v tom čase na doskách Národného divadla robil napríklad Karol L. Zachar.
Zákaz publikovania
Dlhé roky normalizácie musel Porubjak pôsobiť v závetrí, na Akadémii vied či na Osvetovom ústave. Ako metodik malých javiskových foriem sa však výrazne zaslúžil o rozvoj slovenského ochotníckeho divadla. Nebol ochotný podpísať „sebakritiku“ po tom, čo sa slobodnejšie vyslovil na festivale vo Vroclave, niekoľko rokov mal teda zákaz publikovania.
„Nerobím z toho žiadne hrdinstvo. Proste som sa na to nevedel odhodlať. Naozaj nechcem obviňovať nikoho, kto to spravil,“ vyjadril sa o svojich vtedajších zásadových postojoch v rozhovore pre SME.
V osemdesiatych rokov v atmosfére uvoľnenia priniesol ako dramaturg do Divadla SNP v Martine nové témy. Pamätnou sa stala predovšetkým československá premiéra „Kukučky“ teda hry Eniky beniky Davida Wassermana podľa románu Kena Keseyho Bol som dlho preč. „Nikde inde to nepovolili, keďže oscarový film emigranta Miloša Formana, sa nesmel premietať,“ spomína jeho dlhoročný priateľ Martin Bútora.
Inscenácia hry Pierra Marivaux Dotyky a spojenia zarezonovala krátko po nežnej revolúcii aj na prestížnom Edinburskom festivale. Podobne kultovou sa stala aj inscenácia Brechtovho Baala, tiež v réžii Romana Poláka.
Stabilní spolupracovníci
V deväťdesiatych rokoch vrátil na naše javiská dovtedy zaznávaných autorov Václava Havla, Franza Kafku, Georga Taboriho, Milana Kunderu, Thomasa Bernharda, Slavomira Mrožeka či Takreda Dorsta, s ktorým dlhodobo spolupracoval aj na prezentácii slovenských dramatikov v nemecky hovoriacom prostredí.
Mal stabilných spolupracovníkov medzi ktorými nechýbal ani Milan Lasica a Július Satinský, vždy však vyhľadával aj mladých režisérov či autorov. Bol fanúšikom divadla Stoka či SkRrat, podporoval festival Divadelná Nitra. Jeho réžia hry Demokrati Viliama Klimáčka podľa románu Janka Jesenského bola jasným stanoviskom nielen k obdobiu mečiarizmu.
„Martin Porubjak bol súčasťou aktívneho jadra odporu umelcov, ktorí pod heslom Zachráňme kultúru vzdorovali proti politickým praktikám vtedajšieho režimu,“ dodáva Martin Bútora.
Autor: irk
Beata
Balogová
