Zahraničnopolitický analytik Pavol Demeš hovorí, že Európa zažíva od čias druhej svetovej vojny najvážnejšiu krízu a Európska únia by na ňu mala jednotne reagovať. Vyjadrenia premiéra Roberta Fica o rusko-ukrajinskom konflikte nie sú vždy v súlade s našou zahraničnopolitickou stratégiou, Slovensko však podľa Demeša oficiálne konsenzus únie nenarúša.
TEXT: Iris Kopcsayová
B ezpečnostná situácia v Európe sa zásadne zmenila, inváziou Ruska na Ukrajinu a anexiou Krymu je všetko inak. Uvedomuje si naša spoločnosť dostatočne tieto zmeny?
„Myslím si, že áno. Témy zahraničnej politiky u nás za posledných dvadsaťpäť rokov nerezonovali tak, ako teraz. Naposledy sa o zahraničnej politike tak veľa diskutovalo pred vstupom do Európskej únie (EÚ), ale vtedy skôr v pozitívnom tóne. Keby sme sa pred dvoma rokmi rozprávali, či bude v Európe vojna, dokonca v susedstve Slovenskej republiky, bolo by to nepredstaviteľné. Rusko-ukrajinská vojna je čosi úplne nové a zásadné, neprekvapuje preto, že téma vyvoláva obrovský záujem. Otázne je, ako na situáciu reagujeme.“
Poslankyňa Magda Vášáryová na svojom blogu napísala, že sa snažíme správať pragmaticky a potichu, s hlavou medzi plecami dúfame, že sa nás konflikt na Ukrajine nedotkne. Tiež to tak vnímate?
„Nie, s tým nesúhlasím. Keď sa pozrieme na rozpravu v parlamente o zahraničnopolitickej stratégii a na to, čo dominuje v politickom diskurze a v diskusiách medzi ľuďmi, vidíme, že Ukrajina sa nás týka, obávame sa jej a hľadáme kroky, ako sa s ňou vyrovnať. Reagujeme podľa toho, v akom sme mentálnom nastavení, či už politici, alebo aj verejnosť. Sebabičovanie v tomto prípade nie je na mieste, na túto situáciu nebola pripravená ani západná Európa. Napríklad vo vzťahu Nemecka k Rusku nastal v súčasnosti zásadný obrat. Pred pár rokmi sme rusko-nemecké vzťahy vnímali ako otvorené a pragmatické, Rusko sa v dokumentoch Európskej únie spomínalo ako strategický partner. To, čo sa udialo po anexii Krymu a po konflikte v Donbase, nanovo definovalo celú zahraničnú politiku. Diskusia o tom je u nás vášnivá podobne ako v ďalších krajinách EÚ.“
Magda Vášáryová je opozičná poslankyňa, je pochopiteľné, že je kritická k vláde. V podobnom duchu sa v našom denníku vyjadril aj bývalý minister obrany a neskôr vnútra Ivan Šimko. Podľa neho je Slovensko niekoľko mesiacov v hybridnej vojne a nebráni sa tomu. Z vyjadrení našich politických špičiek by podľa neho malo jasne zaznievať, že sme súčasťou Západu. Je to z ich vyhlásení jasné?
„Ide naozaj o bezprecedentnú situáciu. Je to najvážnejšia kríza, ktorú od skončenia druhej svetovej vojny na európskom kontinente zažívame. Európska únia aj Severoatlantická aliancia žili v predstavách, že sa budú rozširovať, teda sa rozšíri zóna stability demokracie. Tomu sa prispôsobovali všetky kroky a politiky Únie a transatlantického spoločenstva. Po minulom roku však dochádza k úplnému zvratu a k tejto situácii sa musíme postaviť. Jedna vec je zahraničnopolitická stratégia, deklarovaná ministerstvom zahraničných vecí a v tomto je Slovenská republika štandardnou krajinou EÚ a Severoatlantickej aliancie. Keď si pozriete tento dokument a porovnáte ho s krokmi našej diplomacie, neodchyľuje sa od hlavného prúdu Európskej únie. Keď sa pozrieme na diskusie v parlamente, teda na postoje ľudí, ktorí tvarujú politiku tejto krajiny, tam už vidíme štiepenie. Zoberme si výbor pre zahraničnú politiku a výbor pre európsku politiku. Postavy ako František Šebej, predseda zahraničného výboru a predseda európskeho výboru Ľuboš Blaha, to sú akoby muži z iných planét, čo sa týka ich postoja ku kríze na Východe.“
Blaha je politikom vládnej koalície a Šebej je z radov opozície.
„Nemôžeme to takto zredukovať. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák je tiež nominantom Smeru, nie?“
Jeho vyjadrenia o Rusku sa vám zdajú vždy dostatočne jednoznačné?
„Postoje ministerstva zahraničných vecí sa neodchyľujú od EÚ, ale je zrejmé, že občas sa odlišujú postoje premiéra a prezidenta.“
Je to v poriadku? Aký signál tým vysielame, ak sa dvaja najvyšší ústavní činitelia v postojoch rozchádzajú?
„Nie je to pre Slovensko dobré, ale podstatné je, že krajina sa cez svoju zahraničnú politiku dosiaľ správa štandardne. Zahraničná politika sa stáva súčasťou domáceho diskurzu a keďže na budúci rok sú voľby, mnohé z vyjadrení politikov tým budú ovplyvnené.“
Je však štandardné, že premiér má v otázkach zahraničnej politiky občas vyjadrenia odlišné od zahraničnopolitickej stratégie štátu?
„ Opakujem, nie je to štandardné.
