SME

Analytik Demeš: Premiér poškodzuje náš imidž

Analytik Demeš: Premiér poškodzuje náš imidž

Fico napokon možno usúdi, že do Moskvy na oslavy nepôjde, tvrdí Pavol Demeš.

Zahraničnopolitický analytik Pavol Demeš hovorí, že Európa zažíva od čias druhej svetovej vojny najvážnejšiu krízu a Európska únia by na ňu mala jednotne reagovať. Vyjadrenia premiéra Roberta Fica o rusko-ukrajinskom konflikte nie sú vždy v súlade s našou zahraničnopolitickou stratégiou, Slovensko však podľa Demeša oficiálne konsenzus únie nenarúša.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

TEXT: Iris Kopcsayová

B ezpečnostná situácia v Európe sa zásadne zmenila, inváziou Ruska na Ukrajinu a anexiou Krymu je všetko inak. Uvedomuje si naša spoločnosť dostatočne tieto zmeny?

„Myslím si, že áno. Témy zahraničnej politiky u nás za posledných dvadsaťpäť rokov nerezonovali tak, ako teraz. Naposledy sa o zahraničnej politike tak veľa diskutovalo pred vstupom do Európskej únie (EÚ), ale vtedy skôr v pozitívnom tóne. Keby sme sa pred dvoma rokmi rozprávali, či bude v Európe vojna, dokonca v susedstve Slovenskej republiky, bolo by to nepredstaviteľné. Rusko-ukrajinská vojna je čosi úplne nové a zásadné, neprekvapuje preto, že téma vyvoláva obrovský záujem. Otázne je, ako na situáciu reagujeme.“

Poslankyňa Magda Vášáryová na svojom blogu napísala, že sa snažíme správať pragmaticky a potichu, s hlavou medzi plecami dúfame, že sa nás konflikt na Ukrajine nedotkne. Tiež to tak vnímate?

„Nie, s tým nesúhlasím. Keď sa pozrieme na rozpravu v parlamente o zahraničnopolitickej stratégii a na to, čo dominuje v politickom diskurze a v diskusiách medzi ľuďmi, vidíme, že Ukrajina sa nás týka, obávame sa jej a hľadáme kroky, ako sa s ňou vyrovnať. Reagujeme podľa toho, v akom sme mentálnom nastavení, či už politici, alebo aj verejnosť. Sebabičovanie v tomto prípade nie je na mieste, na túto situáciu nebola pripravená ani západná Európa. Napríklad vo vzťahu Nemecka k Rusku nastal v súčasnosti zásadný obrat. Pred pár rokmi sme rusko-nemecké vzťahy vnímali ako otvorené a pragmatické, Rusko sa v dokumentoch Európskej únie spomínalo ako strategický partner. To, čo sa udialo po anexii Krymu a po konflikte v Donbase, nanovo definovalo celú zahraničnú politiku. Diskusia o tom je u nás vášnivá podobne ako v ďalších krajinách EÚ.“

Magda Vášáryová je opozičná poslankyňa, je pochopiteľné, že je kritická k vláde. V podobnom duchu sa v našom denníku vyjadril aj bývalý minister obrany a neskôr vnútra Ivan Šimko. Podľa neho je Slovensko niekoľko mesiacov v hybridnej vojne a nebráni sa tomu. Z vyjadrení našich politických špičiek by podľa neho malo jasne zaznievať, že sme súčasťou Západu. Je to z ich vyhlásení jasné?

„Ide naozaj o bezprecedentnú situáciu. Je to najvážnejšia kríza, ktorú od skončenia druhej svetovej vojny na európskom kontinente zažívame. Európska únia aj Severoatlantická aliancia žili v predstavách, že sa budú rozširovať, teda sa rozšíri zóna stability demokracie. Tomu sa prispôsobovali všetky kroky a politiky Únie a transatlantického spoločenstva. Po minulom roku však dochádza k úplnému zvratu a k tejto situácii sa musíme postaviť. Jedna vec je zahraničnopolitická stratégia, deklarovaná ministerstvom zahraničných vecí a v tomto je Slovenská republika štandardnou krajinou EÚ a Severoatlantickej aliancie. Keď si pozriete tento dokument a porovnáte ho s krokmi našej diplomacie, neodchyľuje sa od hlavného prúdu Európskej únie. Keď sa pozrieme na diskusie v parlamente, teda na postoje ľudí, ktorí tvarujú politiku tejto krajiny, tam už vidíme štiepenie. Zoberme si výbor pre zahraničnú politiku a výbor pre európsku politiku. Postavy ako František Šebej, predseda zahraničného výboru a predseda európskeho výboru Ľuboš Blaha, to sú akoby muži z iných planét, čo sa týka ich postoja ku kríze na Východe.“

Blaha je politikom vládnej koalície a Šebej je z radov opozície.

„Nemôžeme to takto zredukovať. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák je tiež nominantom Smeru, nie?“

Jeho vyjadrenia o Rusku sa vám zdajú vždy dostatočne jednoznačné?

„Postoje ministerstva zahraničných vecí sa neodchyľujú od EÚ, ale je zrejmé, že občas sa odlišujú postoje premiéra a prezidenta.“

Je to v poriadku? Aký signál tým vysielame, ak sa dvaja najvyšší ústavní činitelia v postojoch rozchádzajú?

„Nie je to pre Slovensko dobré, ale podstatné je, že krajina sa cez svoju zahraničnú politiku dosiaľ správa štandardne. Zahraničná politika sa stáva súčasťou domáceho diskurzu a keďže na budúci rok sú voľby, mnohé z vyjadrení politikov tým budú ovplyvnené.“

Je však štandardné, že premiér má v otázkach zahraničnej politiky občas vyjadrenia odlišné od zahraničnopolitickej stratégie štátu?

„ Opakujem, nie je to štandardné.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3P6B na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu