BRATISLAVA. Tému jednotného zrušenia zmien času v Európe otvorili v utorok v Bruseli českí europoslanci.
„Zo spoločného verejného vypočutia vyplynulo, že myšlienku zrušiť letný čas podporuje veľa poslancov,“ povedala europoslankyňa Anna Záborská (KDH). Iniciatívu víta, v minulom volebnom období tiež pripravila návrh písomnej deklarácie za zrušenie letného času. „Toto vypočutie bolo akýmsi lakmusovým papierikom, a keďže dopadlo veľmi pozitívne, budú nasledovať ďalšie kroky smerujúce k zrušeniu letného času,“ myslí si Záborská.
Zdĺhavý proces
48 %
Európanov hlasovalo za zrušenie zimného času v prieskume agentúry SOFRES.
Zmenu času zo zimného na letný upravuje Európska únia špeciálnou smernicou, ktorou v roku 2001 harmonizovala samostatné politiky členských štátov. Prípadnej zmene európskej smernice predchádza niekoľko formálnych krokov, pričom vypočutie českých poslancov bolo iba začiatkom celého procesu.
Právny výbor europarlamentu by však podľa Záborskej mohol už na najbližšom zasadnutí schváliť ústnu otázku pre Európsku komisiu. V takom prípade by sa rozprava o zrušení posunu času v pléne dostala už na aprílovú schôdzu.
Výsledkom rozpravy je zvyčajne uznesenie Európskeho parlamentu. V ňom Komisiu vyzve, aby predložila legislatvny návrh. „Tento postup sa môže zdať trochu komplikovaný, ale iba Komisia má právo legislatívnej iniciatívy, poslanci ho nemajú,“ vysvetlila europoslankyňa.
Návrh predložil do vypočutia Pavel Svoboda, ktorý je zároveň predsedom právneho výboru. Myslí, si že „s touto legislatívou potrebujeme pohnúť, keďže pôvodné ekonomické dôvody sa ukázali ako úplne mylné.“ So Svobodom súhlasí ďalší český poslanec, Petr Šilar. Jeho iniciatíva ‚For only one time‘ už niekoľko rokov upozorňuje na negatívne efekty posunu času.
Nejednoznačné štúdie
Medzi negatíva zmeny času patrí podľa kritikov nárast pracovných úrazov a nehôd v priemysle, ako aj viac autonehôd. Štúdie uvádzajú aj zvýšený počet infarktov myokardu.
Častým argumentom proti posunu času býva narušenie organizácie práce v doprave, logistike a poľnohospodárstve.
Posun totiž nezasahuje iba do biorytmu ľudí, ale aj hospodárskych zvierat, napríklad dojníc. „Ak sa pozorujú škodlivé účinky, hovorí sa o štruktúre spánku, nehodovosti na cestách a zníženej fyzickej aktivite. Výsledky však nie sú až také jednoznačné,“ hovorí Iveta Herichová z Katedry živočíšnej fyziológie a etológie Univerzity Komenského.
Väčšina ľudí sa so zmenou vyrovná počas prvého týždňa. „Výnimkou sú ľudia s obmedzenou prispôsobivosťou, najmä deti s poruchami správania, ktoré sú sprevádzané afektívnymi prejavmi, pacienti s depresiou,“ hovorí Herichová.
Hodina slnečného svetla navyše je prínosom pre zdravie ľudí. Slnečné žiarenie pomáha vyplavovať vitamín D, ktorý okrem iných funkcií ľuďom pomáha lepšie zdolávať únavu. Znižuje tiež riziko vzniku depresií.
„Vo viacerých štúdiách autori tvrdia, že pre ľudí je prospešné po krátkej fáze prispôsobovania, ak sú vystavení vo väčšej miere prirodzenému dennému svetlu, ktoré je intenzívnejšie ako umelé,“ hovorí Herichová.
Šetrili sme energiou
Československo zmenu času zaviedlo v osemdesiatych rokoch, hodinky si teraz prestavíme už po tridsiaty siedmy raz.
Jedným z dôvodov striedania času boli mrazy, ktoré zasiahli územie. Palivové uhlie, na ktoré niekoľko dní pršalo, zmrzlo a nastal problém s kúrením. Fabriky čelili ťažkostiam, dodávky elektriny boli obmedzené. Zmena času zo zimného na letný preto mala v budúcnosti pomôcť úsporám elektriny. Úspory sa dosiahli najmä znížením potreby umelého osvetlenia.
Medzi krajiny, ktoré nepoužívajú letný čas, patrí Čína, Japonsko a od roku 2011 aj Rusko. Zmena času nemá význam ani pre rovníkové štáty.
Beata
Balogová
