Hrušovský: Základné črty Slovenska sú kresťanstvo aj rozpoltenosť
BRATISLAVA 1. januára (SITA) - Zrod Slovenskej republiky patrí spolu s Novembrom 1989 a očakávaným vstupom do Severoatlantickej (NATO) a Európskej únie (EÚ) k trom kľúčovým okamihom našich najnovších dejín. Zdôraznil v prejave k 10. výročiu vzniku samosta
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
tnej Slovenskej republiky predseda parlamentu Pavol Hrušovský. Ako ďalej podčiarkol, "v dnešnom dni je sprítomnených desať rokov budovania vlastného štátu", počas ktorých sme viedli zápas o nové pravidlá spoločnosti. Bolo to aj obdobie sporu o charakter štátu, ktorý však pokračuje aj naďalej. "Je len na nás, či bude spoločnosť slušná alebo bude tolerovať korupciu, či bude rešpektovať ústavu a zákony, alebo ich bude ignorovať a obchádzať, či bude právo vymožiteľné a spravodlivosť dostupná pre každého a či to bude spoločnosť citlivá k svojim členom alebo bude dominovať nesúcitný egoizmus, "vyhlásil.
Hrušovský v prejave hovoril aj o rozpoltenosti, ktorá sprevádzala vznik samostatného Slovenska. Tú je možné podľa neho prekonať len nastolením novej politickej kultúry, ktorej prejavy sú v poslednom období čitateľné, domnieva sa Hrušovský. Šéf parlamentu zároveň poďakoval všetkým občanom za to, že za desať rokov sa podarilo zabezpečiť pre Slovenskú republiku vnútornú stabilitu. Bez nej by žiadne zmeny neboli totiž možné, dodal. Hrušovský vyhlásil, že na začiatku druhého desaťročia našej štátnosti si musíme byť vedomí svojich možností. Budúcnosť bude natoľko naša, nakoľko pre nás bude dôležité formovanie a uchovanie vlastnej tváre.
Hrušovský v prejave vyzval na otvorenie diskusie o Slovensku v inej podobe aká bola pred rokom 1989. "Odmietali a posudzovali, vyzdvihovali a hanili, mytologizovali a démonizovali sme dosť dlho aj obšírne. Dnes už máme povinnosť začať tvoriť. Tvoriť obraz toho, čo je vpísané hlboko v nás, v našich predkoch, našej krajine, " podčiarkol Hrušovský. Na tomto základe by sme mali potom podľa predsedu NR SR sebavedome predstaviť Slovensko ako krajinu pripravenú vplývať na vývoj Európy a dianie vo svete. Hrušovský uviedol, že základné črty zapísané v tvári našej krajiny sú kresťanstvo, podiel na dejinách Uhorska, tvorba moderného politického slovenského národa, odolanie maďarizácii, ale aj rozpoltenosť, sprevádzajúca takmer všetky významné historické medzníky od 19. storočia.
Predseda parlamentu spomenul aj vyhlásenie Slovenského štátu v marci 1939. Väčšina obyvateľov toto rozhodnutie akceptovala a tento fakt nemožno historicky poprieť. Z tváre vojnovej Slovenskej republiky tiež nemožno zmazať, že v štáte existovala iba jedna politická strana a Slovensko vyhlásilo vojnu krajinám protihitlerovskej koalície. Nemožno zabudnúť najmä na tragický osud Židov, ktorí boli zbavení občianskych práv a deportovaní do koncentračných táborov. "S týmto dedičstvom - ktoré ostáva škvrnou na slovenských dejinách - sa dodnes vyrovnávame," dodal. Vývin na konci druhej svetovej vojny poznačil tvár našej krajiny ďalšími tragédiami - deportáciami desaťtisícov našich občanov do stalinských gulagov, odsunom karpatských Nemcov a represiami voči príslušníkom maďarskej menšiny.
Slovenská národná rada sa ospravedlnila za odsun karpatských Nemcov a odmietla ich kolektívnu vinu a tiež vyjadrila ľútosť nad deportáciami. Slovensko sa tak podľa Hrušovského čestne postavilo k dvom historickým tragédiám. "Je našim prianím vyrovnať sa aj s otvorenými otázkami slovensko-maďarskej histórie," zdôraznil. Hrušovský je presvedčený, že obojstranné vyrovnanie sa s históriou by pomohlo zbaviť našu budúcnosť opakovaného vyvolávania tráum minulosti a otvoriť cestu k nezaťaženej spolupráci. Predseda parlamentu spomenul aj obdobie komunizmu, ktoré zanechalo na tvári Slovenska podľa neho hlbokú jazvu, ktorá sa bude hojiť ešte dlhé roky a nikdy úplne nezmizne.