TEXT: Milan Čupka, FOTO: SME, archív TASR
P red šesťdesiatimi rokmi sa v Bratislave položili základy prvého paneláka v Československu a zároveň i éry výstavby montovaných panelových domov.
Trvala takmer štyri desaťročia, pričom životnosť takto postavených budov je podľa smerníc asi 80 rokov. Paneláky to u nás zďaleka nemajú spočítané, ako mnohí ich kolegovia na Západe.
Keďže po páde minulého režimu sa z nájomníkov bytov stali vlastníci, je nepravdepodobné, aby sa budovy začali rozoberať.
Býva v nich tretina Slovenska, životnosť teda môže, či dokonca musí rásť. Do 22. storočia a možno aj ďalej.
A hoci sa masovej panelovej výstavbe dá mnohé vyčítať, budúcnosť panelákov oveľa viac ovplyvňujú ich súčasní vlastníci, ich činy a rozhodnutia, než pomyselná štartovacia čiara narysovaná inžiniermi v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
[content type="longread-pos" pos="center"][/content]
Ak chcú panelák, je jedno aký starý
Ak by bola životnosť paneláka skutočne 80 rokov, už v súčasnosti by mohla pri najstarších nastať kuriózna situácia.
Človek, ktorý by si v takomto dome chcel kúpiť byt a zobral by si naň hypotekárny úver na 30 rokov, by pôžičku splácal dlhšie, než by jeho dom mal jestvovať.
Nijaký z oslovených odborníkov si však nemyslí, že by už o dvadsať rokov mali paneláky ,,umierať“. Naopak, mnohí si myslia, že sa budú musieť dožiť aj 22. storočia.
Možno aj preto klienti realitných kancelárií vek paneláka, v ktorom kupujú byt, v súčasnosti takmer vôbec neriešia.
[content type="longread-pos" pos="right"][/content]
"Záujem o vek je niekde na siedmom mieste medzi prioritami kupujúcich. Najdôležitejšia je stále cena, väčšiu dôležitosť ako veku pripisujú aj lokalite, ploche, tomu, či v byte prebehla rekonštrukcia, poschodiu, na ktorom sa byt nachádza, a susedom,“ tvrdí realitný maklér spoločnosti RE/MAX Branislav Struhár.
Martin Čapo z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska potvrdzuje, že záujem o paneláky neklesá. „Za minulého režimu sa panelových bytov postavilo státisíce, takže si treba uvedomiť, že tvoria významnú časť slovenského bytového fondu a ešte minimálne päťdesiat rokov ju tvoriť budú.“
Ľudia podľa neho skôr rozlišujú, či chcú tehlový dom, novostavbu, alebo byt v paneláku. Ak si vyberú poslednú možnosť, či už pre nižšiu cenu, alebo aj preto, že im vyhovuje lokalita, je im potom už v zásade jedno, či je budova zo 60., alebo z konca 80. rokov.
