BRATISLAVA. Odprevádzanie zosnulých na druhý svet je spoločnou udalosťou v každej rómskej komunite. Práve vtedy rodina zosnulého pocíti, že nie je sama so svojím smútkom.
Pri pohrebe pomáhajú nielen blízki, ale aj susedia, priatelia a vzdialení príbuzní.
Vartovačky a rozprávania pri zosnulých členoch rodiny sú podľa fiľakovského folkloristu Norberta Vargu typickým zvykom u Rómov na juhu okresu Rimavská Sobota.
"Vartovanie pri mŕtvom je typická rómska záležitosť, ktorá sa u majoritného obyvateľstva na južnom Gemeri nevyskytovala," povedal pre Tasr N. Varga.
Maratón spomienok
Súčasťou vartovania bolo spomínanie na mŕtveho a príbeh jeho života. Rečníci sa pritom striedali. Priebeh rozprávania pri mŕtvom bol presne určený a trval niekoľko dní.
Tradíciou je, že slovo mal vždy len jeden človek, ktorý porozprával nejaký príbeh. Po jeho skončení slovo prevzal ďalší a takto sa rad-radom vystriedali," priblížil tradičný zvyk Varga.
Pri spomienke na zosnulého rozpovedali prítomní svoje príbehy, ktoré s ním zažili.
"Kedysi bolo zvykom, že pri mŕtvom pozostalí bdeli aj dve noci. Aj pravidlá boli oveľa striktnejšie, napríklad bolo určené, kde mohli sedieť muži a kde ženy. Dnes je to už podstatne voľnejšie," prezradil Varga.
V Liptove sa skladajú na pohreb
Podobný zvyk si udržiavajú Rómovia aj v Liptove. Rodina zosnulého nezostáva sama vo svojich problémoch, vrátane tých finančných.
V osade Hlboké v Liptovskom Mikuláši sa bežne na pohreb poskladá celá komunita. Aj v Pribyline dodržiavajú vartovačky a rozprávanie, ktoré trvajú niekedy aj tri dni.
„Pri pohreboch prispievame všetci, tam nikdy nie je núdza o peniaze. Všetci sa skladajú, keď niekto zomrie. Nikdy sa nestalo, že by rodina nemala za čo pochovávať,“ povedal Milan Pačan, ktorý pochádza z osady Pod brehom v Pribyline.
Hoci už sám v osade nežije, zvyk dodržiava a považuje za svoju povinnosť prísť a zapáliť sviečku pri zosnulom. Vzdáva tým úctu jemu a celej rodine.
Pokiaľ to stav pozostatkov umožní, poslednú noc pred pohrebom je zosnulý doma. Vtedy sa dospelí z osady stretnú v jednom dome. Celú noc spomínajú, jedia, pijú a pritom vymieňajú sviečky.
„Ešte je aj taký zvyk, že sa chodí na tri dni a tri noci strážiť do domu smútku,“ dodáva Milan Pačan.
