Prejav mal formu eseje, v ktorej sa pokúsil pomenovať rozhodujúce udalosti slovenských dejín a charakter štátu, „o ktorý zvádzame historický zápas“.
„Chcem otvoriť diskusiu o Slovensku v inej podobe, ako sme ju poznali od roku 1989,“ povedal.
Hrušovský hovoril nezvyčajne otvorene o slovenských a uhorských dejinách, ktoré sú v mnohom spoločné, o historickej rozpoltenosti spoločnosti, o holokauste a deportáciách maďarskej menšiny.
Odmietol robiť hrubé čiary za minulosťou a vyzval na novú politickú kultúru.
Šéfovi parlamentu pomáhali s písaním prejavu jeho stranícki kolegovia Ján Čarnogurský a František Mikloško, externí poradcovia Peter Zajac, Milan Zemko a Milan Krajniak a tím interných poradcov, ktorých viedol jeho hovorca Michal Dyttert.
Predseda SMK Béla Bugár ocenil Hrušovského úsilie vyrovnať sa aj s problémami v slovensko-maďarských vzťahoch. „Je to veľmi odvážna, ale potrebná snaha hovoriť o veciach, ktoré niekedy aj bolia,“ povedal Bugár.
Kritickí k prejavu boli len komunisti a líder Smeru Robert Fico. „Dozvedeli sme sa všetko, len sme sa nedozvedeli, čo bude so Slovenskom v roku 2003 alebo 2004,“ povedal Fico. Očakával, že predseda Národnej rady povie niečo o obraze Slovenska po vstupe do Európskej únie a NATO. „Mám taký pocit, že sme sa plne odovzdali do rúk medzinárodného spoločenstva,“ tvrdil Fico.
Šéf KSS Jozef Ševc povedal, že dodnes sa nestretol s takým povrchným hodnotením obdobia vývoja štátnosti. „Prečo sa nepovie pravda, že za obdobie socializmu tu bola vybudovaná krásna republika?“
Podľa Ševca Hrušovský nepredniesol žiadnu víziu štátu. „Bude sa Slovensko odovzdávať Európskej únii alebo bude samostatné a hrdé na seba?“ opýtal sa Ševc. Skutočnosť, že komunistickí poslanci po prejave netlieskali, Ševc nevníma ako problém: „Nejde o potlesk, ale o to, prečo chceme vtlačiť ľuďom niečo, čo neprijímajú.“
Na slávnostnom zasadnutí boli prítomní aj doterajší predsedovia Národnej rady Ivan Gašparovič a Jozef Migaš. Gašparovič povedal, že Hrušovského vystúpenie bolo triezve a vyrovnané. „Už pred siedmimi rokmi som povedal, že je zle, že sa vzdávame uhorských dejín a že uhorské dejiny nie sú dejinami Maďarska, ale štátov, ktoré tvorili Uhorsko. Som rád, že to predseda Národnej rady takto postavil,“ dodal Gašparovič.
Viliam Veteška z HZDS povedal, že „mimoriadne oceňuje“ prejav najmä v tých častiach, kde Hrušovský hovoril o porozumení a hľadaní tváre Slovenska.
Kresťanský demokrat František Mikloško povedal, že Slovensko sa potrebovalo prihlásiť k celej svojej minulosti. „Samozrejme, treba pomenovať, čo bolo dobré a čo zlé. Toto môže byť východisko pred vstupom do spoločenstva, v ktorom sa môže niekto báť, že by nám hrozilo akési rozriedenie,“ myslí si Mikloško.
Na slávnostnú schôdzu neprišli všetci 150 poslanci. Podľa odhadu podpredsedu snemovne Viliama Vetešku ich mohlo byť asi 70 percent. „Myslím si, že ľudia by si mali urobiť poriadok s vlastným časom a prísť na takú slávnostnú príležitosť,“ poznamenal Veteška.
Vladimír Mečiar sa na schôdzi objavil. Po jej skončení ho obkolesili novinári. Odmietal však odpovedať na otázky. Upozornil, že k téme vzťahov v HZDS a možnému odchodu Vojtecha Tkáča z hnutia sa vyjadrovať nebude.
Autor: sp
