Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) vyzýva ministerstvo školstva, aby stiahlo návrh novely školského zákona a prepracovalo ho. Povedala to na tlačovej konferencii podpredsedníčka KDH Miroslava Szitová.
„Pre školstvo bude lepšie, ak budú školy slobodné, nezávislé a samostatné a nie donucované k poslušnosti,“ poznamenala. Návrh novely školského zákona podľa hnutia zásadne mení tri zákony, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania detí. Tento krok KDH považuje za nesystémový, nedostatočne odkonzultovaný s odbornou verejnosťou a samotnými školami či školskými zariadeniami.
„Školstvo nemôže byť vazalom štátu, závislé, viazané a prinútené k poslušnosti a zodpovednosti len preto, že nejaká vládna moc má momentálne nad ním vplyv,“ povedala Szitová na tému zákona, podľa ktorého zriaďovatelia škôl nebudú musieť akceptovať návrh rady školy na vymenovanie riaditeľa. Dodala, že súčasná vláda ho takým vazalom robí a usiluje sa o centralizáciu moci. Návrh novely školského zákona je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Rezort školstva nemá podľa Szitovej jasnú víziu o tom, akým smerom by sa malo školstvo u nás uberať. Ako ju doplnil expert KDH pre regionálne školstvo Martin Kuruc, návrh novely školského zákona KDH oceňuje, pretože rieši tri dôležité veci, no smer, akým ich rieši, školstvu veľmi nepomôže.
Jednou oblasťou je autonómia škôl a nezávislosť od štátnej alebo regionálnej politiky, druhou kariérny a profesijný rast učiteľov a poslednou kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú vzdelávací proces v praxi. „Návrh novely je spojením chaosu a centralizácie,“ dodal.
Slovenská komora učiteľov predložila k navrhovanej úprave školského a niektorých ďalších zákonov hromadnú pripomienku. Učitelia chcú skvalitniť školský zákon, zároveň bojujú proti obmedzeniu kreditového systému a politizácii školstva. Hromadná pripomienka je zverejnená na stránke www.changenet.sk.
Dnes učiteľov podporilo i KDH. „Práve hromadná pripomienka komunity učiteľov je dôkazom toho, že návrh novely školského zákona je nesystémovým krokom,“ povedala Miroslava Szitová s tým, že hnutie ich pripomienku podporuje.
Novela školského zákona sa dotýka zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, zákona o pedagogických zamestnancoch a zákona o výchove a vzdelávaní. KDH prekáža, že v prípade prvého zákona sa výrazne posilnia kompetencie zriaďovateľa v súvislosti so základnými a strednými školami.
„Posilnia sa teda kompetencie starostov a primátorov, ktorí zoberú právomoc Rade školy a tým centralizujú moc do rúk zriaďovateľa,“ vysvetlil expert na regionálne školstvo Martin Kuruc. V novele zákona o pedagogických zamestnancoch učitelia nemajú možnosť overiť si svoje profesijné kompetencie v praxi, čo degraduje výkon ich povolania, takisto sa zavádza opätovné obmedzenie kreditov.
V prípade zákona o výchove a vzdelávaní sa zhoršujú možnosti integrácie a začlenenia detí so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami. „Naším cieľom je decentralizácia a autonómia, nezávislosť a samostatnosť v oblasti školstva,“ doplnila podpredsedníčka KDH Miroslava Szitová.
Návrh zákona, ktorý predložilo ministerstvo školstva do pripomienkového konania, prináša súbor novelizačných zmien v zákone o výchove a vzdelávaní, v zákone o štátnej správe v školstve a školskej samospráve či v zákone o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Zriaďovateľ základnej či strednej školy nebude podľa návrhu povinný akceptovať prvý návrh Rady školy na kandidáta na riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Radu školy bude môcť s odôvodnením požiadať o predloženie druhého návrhu na vymenovanie kandidáta na riaditeľa.
Ministerstvo školstva zároveň navrhuje aj zmenu termínu zápisu detí do prvého ročníka základnej školy. Pôvodný termín od polovice januára do polovice februára by mal nahradiť nový aprílový termín. Ďalšou zmenou je, že základné a stredné školy budú môcť využiť vzdelávacie štandardy ako učebné osnovy povinného vyučovacieho predmetu školského vzdelávacieho programu.
Pre motivovanie odborníkov z praxe sa zvyšuje počet hodín týždenného úväzku zo sedem na desať, od učiteľa profesijných predmetov - odborníka z praxe sa nevyžaduje doplňujúce pedagogické štúdium.
